Maďarský ústavný súd včera dal za pravdu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, ktorý pred dvomi týždňami odmietol vyznamenať bývalého premiéra a predsedu dnes vládnucej socialistickej strany Gyula Horna. Podľa súdu má prezident právo odmietnuť návrh na vyznamenanie, ak sa to prieči ústavným hodnotám republiky.
Najvyššie štátne vyznamenanie pre svojho predchodcu navrhol súčasný premiér a šéf socialistov Ferenc Gyurcsány. Horn ho mal dostať pri príležitosti jeho 75. narodenín. Podľa Gyurcsánya sa Horn stal napriek komunistickej minulosti „progresívnym európskym politikom,“ ktorý zohral významnú rolu pri páde komunizmu.
Hlavne v Nemecku pripisujú Hornovi veľké zásluhy na znovuzjednotení. V roku 1989 ako minister zahraničia poslednej komunistickej vlády oznámil otvorenie maďarských hraníc pre východonemeckých utečencov smerujúcich do Nemecka.
Doma je zradca
Podľa Sólyoma je však Hornova činnosť v čase protikomunistickej revolúcie v roku 1956 v rozpore s hodnotami dnešného Maďarska. Horn sa vtedy v radoch proruských ozbrojencov zúčastnil potlačenia revolúcie. Čo presne robil, nevieme. Jeho spisy sa záhadne stratili.
Horn boj proti revolúcii ani nepopiera. Dokonca na ňom dodnes nevidí nič zlé. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt vlani tvrdil, že v proruských jednotkách iba chránil poriadok.
Na ústavný súd sa obrátil Sólyom po podobnom konflikte minulý rok. Vtedy mal výhrady k vyznamenaniu dvoch činiteľov kádárovského režimu, ktorí sa podľa neho zaslúžili o obrovské zadlženie krajiny. Zdráhal sa tiež vyznamenať maďarského spoluautora vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.
Socialistická strana Sólyomov krok odsúdila. Prezidentovi vytkla, že vlani na jeseň nemal problém udeliť vyznamenanie kontroverznému generálovi, ktorý sa za druhej svetovej vojny zaplietol s maďarskými nacistami. Výhrady k Hornovmu vyznamenaniu naopak oznámili vládni liberáli. Podľa nich by vyznamenania nemali dostávať žiadni aktívni politici.
