Reč výnimočne nie je o Poľsku a novej európskej zmluve. Tentoraz ide o Roberta Mugabeho, prezidenta Zimbabwe. Konkrétne o otázku či ho pozvať, či nepozvať na chystaný veľkolepý summit EÚ-Afrika, ktorý majú Portugalčania v kalendári na december. Môže to vyzerať banálne, ale právom. „Vec Mugabe“ obnaží až na kosť hodnoty či princípy kontinentálneho klubu.
Pre osvieženie pamäte: Robert Mugabe je osemdesiattriročný stále vitálny diktátor, ktorý vládne Zimbabwe pevnou rukou už 27 rokov. Počas tejto doby sa bývalá britská kolónia prepadla z africkej špičky na dno čierneho kontinentu vo všetkých základných ukazovateľoch.
Nezamestnaných je 80 percent ľudí, inflácia dosahuje rekordných 11–tisíc percent, priemerná dĺžka života 35 rokov, opäť svetový rekord, a obyvatelia sú závislí od humanitárnej pomoci.
Okrem toho v krajine nemôže byť reč o základných politických slobodách a ľudských právach. Mugabeho skromná opozícia je systematicky fyzicky likvidovaná, sloboda prejavu neexistuje a ulice sú prešpikované agentmi prezidentovej tajnej služby.
Notoricky známa je Mugabeho pozemková reforma, ktorá z krajiny vyhnala drvivú väčšinu bielych farmárov, čoho výsledkom je zmienená závislosť Zimbabwe od potravinových balíkov s logom OSN.
Mugabe skrátka nie je nijaký vybraný demokrat. Je to diktátor s rukami od krvi. A Portugalčania riešia, čo s tým. Ak ho nepozvú na summit, verná solidarita spôsobí bojkot akcie najmä zo strany juhoafrického prezidenta Thaba Mbekiho. To by zrejme vyvolalo reťazovú reakciu a následný krach schôdzky.
Keď ho pozvú, riskujú konflikt vnútri klubu, zosmiešnenie všetkého, čím únia je a čím sa okrem iného v Afrike ochraňuje. Portugalský premiér José Socrates sa preto otázke Mugabeho vyhýba ako čert krížu. „Som si istý, že nájdeme správne diplomatické riešenie,“ hovorí.
To sa bude hľadať, až príde čas udeliť Mugabemu jednorazové vízum do Európy. Dobrou správou je, že tu platí právo veta a Briti, spoločne s Čechmi, hovoria „len cez našu mŕtvolu“. Zatiaľ.
Autor: Brusel
