BRATISLAVA. Ešte búrlivejšie reakcie ako pôvodný návrh novely Zákonníka práce vyvolala najnovšia iniciatíva rezortu práce na zrušenie maximálnych súm, z ktorých sa platia odvody do Sociálnej poisťovne. Takýto krok by podľa podnikateľov a ekonómov ohrozil rast zamestnanosti, zvýšil náklady firmám, znížil čistú mzdy vyše 300-tisíc ľuďom, spomalil rast čistej mzdy ďalším tisíckam zamestnancov a viedol k obchádzaniu zákonov. Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá s tým počíta, má platiť od budúceho roku.
Podnikatelia vidia za návrhom neschopnosť vlády riešiť vážne problémy v sociálnom systéme. Exminister práce Ľudovít Kaník povedal, že terajšia šéfka rezortu vnáša do dôchodkového systému rozvrat a chaos.
„Podniky dostávajú ďalší finančný úder, a to len pre neschopnosť vlády koncepčne riešiť problémy v sociálnom systéme,“ povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov a bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko.
Rozpor s vládnym programom
Po návrhu na jednu zdravotnú poisťovňu od ministra Valentoviča je Tomanovej návrh ďalším z kategórie, ktoré sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády. V súvislosti so sociálnym poistení sa v ňom píše, že vláda „novo upraví maximálnu hranicu vymeriavacieho základu na platenie poistného“. Nič sa tam však nehovorí o jej zrušení.
V súčasnosti je strop pre dôchodkové poistenie 56 283 korún mesačne, pre nemocenské poistenie je to 28 142 korún. Z toho, čo ľudia zarobia nad tieto sumy, poistné príspevky neplatia. Ministerstvo chce takto získať ročne sedem až osem miliárd korún, ktoré by použilo na zaplátanie diery v Sociálnej poisťovni po odleve peňazí do druhého piliera. „Prvou reakciou ľudí bude, že sa začnú snažiť legálne vyhnúť vysokým odvodom, čo povedie k nižšiemu výberu, ako plánuje ministerstvo,“ povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Môžu si časť mzdy vyplácať napríklad cez podiely na zisku, dohodu o vykonaní práce. Možností je však viac.
Vzhľadom na to, že zamestnávatelia si budú chcieť udržať vysokokvalifikovaných pracovníkov, je podľa vyjadrenia exministerky práce Ivety Radičovej pre TASR veľmi pravdepodobné, že znížia čistú mzdu ostatným zamestnancom.
Tomanová ako Ľupták
Tomanová svoj návrh zdôvodňuje snahou zvýšiť solidaritu medzi bohatými a chudobnými. „Je to jeden zo systémových prístupov, niet lepšej milionárskej dane, ako je tento systém,“ povedala včera Tomanová. Po milionárskej dani kedysi volal šéf Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták a pred voľbami šéf Smeru Robert Fico.
V analýze k návrhu novely zákona ministerka práce Tomanová priznáva, že to „môže mať negatívny vplyv na podnikateľskú sféru a v dôsledku zvýšených nákladov na prácu aj negatívny vplyv na zamestnanosť“.
Kaník: Podvod na ľuďoch
Podľa Pätoprstého by Tomanovej návrh mohol znížiť šance Slovenska v boji o investície s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú náročnejšie na prácu a prinášajú aj vyššie platy.
„Keď premiér pred časom argumentoval, že Slovensko konkuruje len vďaka nízkym nákladom práce, nepredpokladal som, že jeho riešením bude zvýšenie týchto nákladov v podobe dodatočných odvodov,“ zamýšľa sa ekonóm Pätoprstý.
Tomanovej návrh povedie k strate konkurenčnej výhody Slovenska oproti ostatným krajinám. „Dosahy na rozvoj slovenskej ekonomiky, schopnosť udržať vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ako nutný predpoklad budovania znalostnej spoločnosti, sú pre navrhovateľa zákona zrejme druhoradé,“ povedal Jusko. Kaník si o Tomanovej návrhu myslí, že „tam, kde nie je odbornosť a kompetentnosť, nastupuje podvod na občanoch a snaha obrať ich o budúce peniaze za každú cenu“.
Chce to aj Valentovič
O zrušení stropov pre platenie odvodov uvažuje aj ministerstvo zdravotníctva. Maximálny vymeriavaci základ pre zdravotné odvody je 56 283 korún mesačne. „Momentálne sa tým zaoberáme, ale nemáme ešte kompletné analýzy,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Silvia Balázsiková.
Už včera niektorí poslanci kolalície pre SME naznačili, že z Tomanovej iniciatívou budú mať vážny problém. Poslanec SNS Jozef Ďuračka to označil za diskrimináciu tých, ktorí majú snahu viac pracovať a zarábať. Proti zrušeniu stropov je aj poslanec HZDS Jozef Halecký.
