BRATISLAVA. Novelou Zákonníka práce, ktorú parlament prijal minulý štvrtok, môžu získať aj dôchodcovia. Ak niekde pracujú, môžu požívať výhody, ktoré z nej zamestnancom plynú.
Zákonník v zásade nepozná zamestnanca v dôchodkovom veku. Zamestnanec je zamestnanec bez ohľadu na to, aký vek má, či poberá, alebo nepoberá nejakú dôchodkovú dávku.
Zmeny, ku ktorým došlo novelizáciou zákonníka, sa teda na dôchodcov vzťahujú nepriamo. Záleží na tom, aký pracovnoprávny vzťah vedú.
Aká forma práce je pre dôchodcov vhodná
Napríklad na základe dohody o vykonaní práce môžu od septembra odpracovať o 50 hodín ročne viac, navyše bude možné pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú parlament obnovil.
Dôchodcovi sa pracovať oplatí. Za nadsluhovanie mu totiž každý rok dôchodok zvýšia. To však platí iba vtedy, ak je zamestnaný, prípadne podniká, teda prispieva do štátneho dôchodkového systému, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa.
Zato z dohody sa dôchodkové poistné neplatí, takže takáto práca nezakladá nárok na zvýšenie dôchodku. Na prilepšenie však môže byť dobrá.
Dôchodcom vláda vyšla v ústrety aj v prípade pracovného pomeru na určité obdobie.
Podľa pôvodného návrhu, ktorý ministerstvo práce predložilo, by ho totiž na rozdiel od súčasnosti nebolo možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť s tým, kto poberá starobný či invalidný dôchodok. Na pripomienku ministerstva kultúry to však vláda napokon navrhla v zákonníku nechať.
Riziko pre podnik aj pre zamestnanca
Novela sa môže negatívne odraziť na dopyte po pracovnej sile či mzdách zamestnancov. Zástupcovia zamestnávateľov totiž predpokladajú zvýšenie svojich nákladov.
Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca k zvýšeniu nákladov povedie napríklad vyplácanie odstupného vo výpovednej lehote, po ktorú zamestnanec ešte poberá mzdu.
„Dosahy sa zatiaľ nedajú kvantifikovať, ale môžu postihnúť hlavne menšie podniky a určité sektory ekonomiky. Niektoré firmy môžu mať problémy s nárastom mzdových nákladov,“ mieni prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík.
Citeľný dosah môže mať aj definovanie „závislej práce“, čiže toho, čo bude možné robiť v podstate iba ako zamestnanie. Na živnosť pracujú ľudia najmä preto, aby nemuseli platiť také vysoké odvody, akoby boli zamestnaní.
„Zákonom vynucovaná transformácia živností na pracovné miesta môže mať za následok krach mnohých živností, lebo alternatívou pre zamestnávateľa môže byť skončenie spolupráce s časťou z nich,“ myslí si.
Čo nové prináša Zákonník práce
Pracovný pomer na určité obdobie
Takýto pracovnoprávny vzťah nebude možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť neobmedzene často, najviac raz za tri roky.
Druhý raz to pôjde len z dôvodu:
zastupovania zamestnanca,
- takej práce, na ktorú treba na istý čas podstatne zvýšiť počet zamestnancov, len aby nepresiahla 8 mesiacov v jednom kalendárnom roku,
práce, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v jednom kalendárnom roku (sezónna práca),
dohodnutého v kolektívnej zmluve.
V určitých prípadoch to však ďalej bude možné aj bez niektorého z týchto dôvodov, a to vtedy, ak ide o
zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
zamestnaného na takú činnosť, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
zamestnaného na opatrovateľskú službu,
zamestnanca, ktorý poberá starobný, invalidný, výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok,
zamestnaného u toho, ktorý má najviac 20 zamestnancov,
zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
Ak ide o opätovný pracovný pomer na určité obdobie, skúšobné obdobie, nebude možné dohodnúť.
Na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania sa takéto obmedzenia nebudú vzťahovať.
Zamestnávateľ nebude môcť okamžite skončiť pracovný pomer na určité obdobie aj bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Dnes platí, že pracovný pomer na menej ako 20 hodín týždenne možno skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Po novom to bude možné, ak ide o menej ako 15 hodín týždenne.
Výpovedná lehota bude v takomto prípade predstavovať 30 dní, čo je o 15 dní viac ako v súčasnosti.
Ak takýto čiastočný úväzok je na určité obdobie, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť ho bude možné iba raz za tri roky a nadto len z určitých dôvodov. Ďalej, ak takýto zamestnanec s vedomím zamestnávateľa pracuje aj po uplynutí dohodnutej lehoty, začne ísť o pracovný pomer na neurčitý čas, ibaže by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol inak.
Oproti dnešku bude iné aj to, že aj tomu, kto je zamestnaný na menej ako 15 hodín týždenne, bude v určitých prípadoch patriť odstupné.
Zákaz výpovede
Ak výpoveď zamestnanec dostal preto, že pre ohrozenie chorobou z povolania nesmie ďalej pracovať, alebo bol najvyššie prípustne ožiarený, zamestnávateľ mu po novom nemusí zabezpečiť nové vhodné zamestnanie, aj keby bol ochotný prejsť na inú preňho vhodnú prácu. Túto povinnosť majú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Invalidnému človeku zamestnávateľ môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, inak je neplatná. Aby si to zamestnávateľ uvedomil, alebo to neopomenul, treba mu predložiť rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Nemusí totiž vedieť, že človek, ktorého mieni prepustiť, bol uznaný za invalidného.
Ani po novom tento súhlas nebude treba, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol dôchodkový vek, alebo preto, že
zamestnávateľ sa ide zrušiť alebo premiestniť, alebo
zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny mu možno dať výpoveď, ak ho na takúto možnosť zamestnávateľ včas písomne upozornil.
Odstupné
Zamestnancovi, ktorého idú prepustiť napríklad z dôvodu nadbytočnosti alebo preto, že už vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať doterajšiu prácu, bude patriť odstupné vo výške najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak na jednom mieste odpracoval najmenej päť rokov, tak vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Tomu, kto príde o zamestnanie preto, že nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, bude patriť odstupné v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Pracovná pohotovosť
Čas, po ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, hoci nepracuje, sa bude považovať za pracovný čas. Za každú takúto hodinu mu bude patriť najmenej celá minimálna hodinová mzda. Nielen jej polovica, ako to je dnes.
Za každú hodinu neaktívnej pracovnej pohotovosti mimo pracoviska zamestnancovi bude patriť najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy.
Keď počas pracovnej pohotovosti zamestnanec bude pracovať, pôjde o prácu nadčas.
Dohoda o vykonaní práce
Túto dohodu bude možné uzatvoriť, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorý sa dohoda uzatvára, nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku, čo je o 50 hodín viac ako v súčasnosti.
Dohoda o pracovnej činnosti
Na základe takejto dohody bude možné pracovať najviac 10 hodín týždenne.
Dohodu môže vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana. V takom prípade začne plynúť 15-dňová výpovedná lehota. Okamžité skončenie je možné len v takých prípadoch, keď možno okamžite skončiť pracovný pomer, t. j. napríklad pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Práca popri dôchodku sa nemusí oplatiť
Len rok, od 1. augusta 2006, platí, že zamestnanec alebo živnostník, ktorý poberá
starobný,
predčasný alebo
preto, že má o viac ako 70 % nižšiu schopnosť pracovať, invalidný dôchodok, nemusí platiť poistné na nemocenské poistenie.
To je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu v dôsledku dočasnej práceneschopnosti a na jeho zabezpečenie v tejto situácii.
Je zrejmé, že takýto človek má o to vyšší príjem.
Od budúceho roka to nemusí byť pravda. Ministerstvo práce to totiž navrhuje vypustiť zo zákona o sociálnom poistení, návrh novely ktorého dalo v pondelok na pripomienkovanie. Na nemocenské poistenie by tak platili aj starobní dôchodcovia.
(joč)
