BRATISLAVA. Robert Fico v rozhovore pre Nový Čas opätovne spochybnil oficiálne vládne štatistiky, podľa ktorých bude tento rok na Slovensku priemerná mzda vyše 20-tisíc korún. Hovorí, že tomu jednoducho neverí.
Predstava, že štatistiky priemernej mzdy sú nepresné, môže vzniknúť z viacerých dôvodov. Najčastejším je pomýlenie si priemernej mzdy s údajom o priemernom príjme dospelého človeka. Priemerná mzda v hospodárstve totiž nezahŕňa ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, teda napríklad nezamestnaných, matky na materskej, študentov a dôchodcov. Do priemernej mzdy sa rovnako nezapočítavajú príjmy podnikateľov alebo napríklad rentiérov.
Presnosť štatistiky o priemerných mzdách možno pochopiť z toho, ako vzniká. Štatistický úrad ju získava priamo z podnikov, ktoré ju zverejňujú povinne. Navyše nemajú nijaký dôvod čísla skresľovať a nemusia na ich získanie vyvíjať žiadnu významnú námahu. Len vydelia to, čo dávajú na platy, počtom zamestnancov.
Ďalším dôvodom, prečo sa tvrdenie, že hrubá mzda zamestnancov dosahuje zhruba 20-tisíc korún mesačne, môže javiť ako nepravdivé, je miešanie pojmov priemerný a častý. Priemerný plat totiž nebýva bežný. Spojeniu bežná mzda viac vyhovuje pojem medián. Medián je hodnota, ktorá rozdeľuje platy ľudí na dve (počtom) rovnaké polovice. Je menší ako priemerná mzda. V súčasnosti je medián niečo vyše 11-tisíc korún. Oveľa viac ako polovica zamestnancov teda zarába menej ako priemer. Úplne jednoducho to možno vysvetliť tým, že šéfov a špecialistov je málo a majú vysoké platy – medián teda ťahajú smerom hore pomalšie ako priemer.
Smerom hore oproti každodennej predstave tlačí priemerný plat aj to, že sú v ňom nielen odmeny, ale aj trináste a ďalšie platy.
