Napriek sporom vlády s médiami je kompromis o jeho podobe najbližšie v histórii ponovembrových vlád.
BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry minulý týždeň na svojej internetovej stránke zverejnilo návrh nového tlačového zákona. Hoci diskusia o ňom sa začala už pred približne dvoma mesiacmi emotívne a postavila proti sebe médiá a vládu, pre nový zákon napätie stúpať nebude.
Rezort vedený Marekom Maďaričom dodržal slovo, ktoré dal slovenským vydavateľom tlače, a pripravil návrh štíhlej normy, ktorá nemá ambíciu riešiť všetky druhy médií naraz. Právo na odpoveď, tak ako avizoval aj premiér, sa v návrhu objavuje posilnené dokonca o právo na takzvané dodatočné oznámenie. Naopak, ministerstvo ustúpilo z úvah vytvárať orgán, ktorý by posudzoval oprávnenosť sťažností na obsah tlačovín.
Kto, kedy a ako
Právo na opravu pozná už aj v súčasnosti platný zákon. Návrh • eho novej úpravy neprináša výraznu zmenu.
Kto má pocit, že médium publikovalo nepravdivú informáciu, ktorá sa ho dotýka, mal by o tom napísať do mesiaca šéfredaktorovi. Ak uvedie, kde to bolo, v čom bola informácia nepravdivá, mal by v najbližšom vydaní alebo do ôsmich dní očakávať zverejnenie opravy. Na rovnakej strane ako bol pôvodný text, s rovnako veľkým písmom titulku, ktorý by mal znieť „Oprava“. Ak ju médium bez príčiny odignoruje, riešiť by to mal, tak ako doteraz, súd.
O práve na odpoveď rozmýšľa návrh zákona analogicky, len prináša kratšiu – trojdňovú lehotu na jeho zverejnenie. Problém budú mať vydavatelia najmä s formuláciami, ktoré hovoria, kedy je nutné reakciu dotknutej osoby zverejniť. Napríklad súčasná podoba zákona nehovorí, že ak názor dotknutej strany zaznel už v pôvodnom texte, nemôže vydavateľovi vzniknúť povinnosť zverejniť odpoveď. Všeobecne však vydavatelia právo na odpoveď neodmietajú.
„Ak sa na to pozriem z druhej strany, právo na odpoveď mi príde ako prirodzená,“ hovorí vydavateľ Trendu a Profitu Oliver Brunovský. Jeho kolega Tomáš Vaněk, zastupujúci vydavateľa Hospodárskych novín, dodáva, že seriózne redakcie by nemali mať vážne obavy z takéhoto uzákonenia práva reagovať. „V Česku to platí už približne tri roky. Na začiatku sme sa obávali zahltenia novín takzvanými odpoveďami, no boli to zbytočné obavy,“ hovorí po skúsenostiach napríklad pražských Hospodářskych novin.
Alexej Fulmek, zastupujúci vydavateľa napríklad denníkov Korzár a SME, považuje za pravdepodobné, že sa nájde kompromis, aby bola aj konečná podoba zákona akceptovateľná vydavateľmi. A to aj s právom na dodatočné oznámenie. O to by mohol požiadať napríklad ten, o kom médiá napísali, že bol obvinený z nejakého trestného činu, no súd ho obvinenia čiastočne alebo úplne zbavil. A v tlači sa výsledok súdu neobjavil.
Čo s citátmi politikov
Oproti stále platnému zákonu by už vydavatelia nemali byť zodpovední za obsah inzercie. Ak teda napríklad inzerent ponúkne nepravdivý slogan, malo by byť po novom na ňom, aby zodpovedal za jeho dôsledky.
Fulmek vidí problém v tom, že naďalej by existovala zodpovednosť napríklad za citovanie výrokov ústavných činiteľov krytých imunitou. Ďalším miestom, kde chce riaditeľ Petit Pressu ministerstvu „podrobne vysvetľovať“, je zodpovednosť nového vydavateľa napríklad po predaji novinového titulu. „Súhlasím, aby zodpovednosť za publikované texty nemohla len tak zaniknúť, nemôže však automaticky prejsť na nového vydavateľa,“ hovorí.
Podľa hlavného vyjednávača vydavateľov Miloša Nemečka predložia vydavatelia svoje pripomienky v priebehu dvoch týždňov.
