BRATISLAVA. Od vojny v Perzskom zálive (1991) bolo v medzinárodných misiách vyše 10– tisíc slovenských vojakov, momentálne je vo svete okolo 540 ľudí.
Časť „misionárov“ sa domov vracia s fyzickými, ale najmä duševnými problémami. Už počas výcviku doma sú vystavení enormnej záťaži, v Iraku a v Afganistane pracujú v náročných klimatických podmienkach. Pracujú s výbušninami, sú pod veľkým psychickým tlakom. Mnohí sa po návrate vracajú do normálneho života s veľkými problémami.
„Často sa vracajú ako iní ľudia, ktorí sa nemajú s kým porozprávať, rodina ani známi im nerozumejú. Prejavuje sa to depresiami, úzkosťou, zvýšenou citlivosťou na stres, čo sa odráža na partnerských vzťahoch,“ hovorí vojenský psychológ Atila Balog z Centra psychologických činností Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.
O to prekvapujúcejšie je, že minister obrany František Kašický (Smer), ktorý sa verejne viackrát postavil za vojnových veteránov, vojenských dôchodcov a účastníkov misií, nedávno pozastavil projekt komplexnej starostlivosti o týchto ľudí.
Transformačný projekt
Ministerstvo obrany dodnes nemá zariadenie, ktoré by sa o nich staralo aj z psychickej stránky. Chýbajú špeciálne programy aj vyškolený personál. Po návrate z misií sa vojaci „zotavujú“ len v klasických rekreačných zariadeniach rezortu, kde môžu využívať perličkové kúpele, zahrať si tenis či futbal.
Exminister Juraj Liška (SDKÚ) pripravil ešte v roku 2005 materiál, na základe ktorého malo diagnostickú a liečebnú starostlivosť o týchto ľudí prevziať Účelové zariadenie Ozbrojených síl SR v Trenčianskych Tepliciach. Zariadenie bolo premenované na Regeneračné stredisko a zaradené pod Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcviku ministerstva obrany na Lešti.
„Američania prišli už po vojnách vo Vietname či v Kórei na to, že o týchto ľudí sa treba postarať zo všetkých stránok. Briti to pochopili po Iraku,“ hovorí riaditeľ strediska Marián Dunčko. Transformačný projekt predpokladal doplnenie personálu o lekárov, psychológov a sociálnych pracovníkov, ako aj o rekonštrukciu dvoch budov strediska - Partizána a Saratova. A práve tu nastal problém.
Politické rozhodnutie
Na jeseň 2005 vyčlenil rezort obrany na rekonštrukciu takmer 180-miliónov korún, projekt začala realizovať spoločnosť Unitec Holding. Budovy mali byť najskôr odovzdané v decembri 2006, neskôr sa termín z objektívnych dôvodov posunul na 30. jún tohto roka.
Koncom februára 2007 nové vedenie rezortu rekonštrukciu pozastavilo. „Je to politické rozhodnutie, s ktorým nemôžem nič robiť,“ hovorí riaditeľ Ústavu špeciálneho zdravotníctva Pavol Maslík, spoluautor transformačného projektu regeneračného strediska.
Do ukončenia prác chýbalo niekoľko mesiacov, v budovách boli položené obklady aj dlažby. Dodávateľ už mal objednané aj technológie, ktoré súvisia s elektroinštalačnými prácami či zariadením kuchyne.
„Po oznámení o pozastavení prác sme museli zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu stavieb vplyvom poveternostných podmienok, vandalizmu, alebo krádežami,“ hovorí Jozef Beňovič z firmy Unitec Holding.
K vypovedaniu zmluvy s dodávateľom však zatiaľ neprišlo, čím vznikajú ďalšie náklady. Firma totiž musí stavbu strážiť, platiť energie, odvoz odpadkov, zariadenie staveniska aj mzdy zamestnancov. Doteraz jej ministerstvo uhradilo len okolo 145–miliónov korún. Kašického rezort tvrdí, že stavebné práce boli zastavené pre nedostatok peňazí. Ako naložilo ministerstvo so zvyšnými 35 miliónmi, ktoré boli pôvodne určené na rekonštrukciu budov, hovorca rezortu Vladimír Gemela nepovedal.
Kašický: Chceme šetriť
Ministerstvo argumentuje aj chýbajúcim súhlasom kolégia ministra obrany (respektíve vlády), finančnou náročnosťou projektu (viac ako 100 miliónov), neodôvodneným navýšením rozpočtu a vysokými prevádzkovými nákladmi (60 až 70 miliónov ročne). „Ak niekto presunie peniaze na rekonštrukciu budov, ktoré armáda nepotrebuje a zakrýva sa za vojnových veteránov, ktorí využívajú rozsiahlu sieť vojenských zariadení, tak je potrebné položiť si otázku, prečo došlo k takejto investičnej akcii,“ hovorí Gemela.
Faktom je, že kolégium ministra rekonštrukciu schválilo (apríl 2005), rovnaký postoj zaujala aj Bezpečnostná rada SR, a vláda ju zobrala na vedomie (júl 2005).
Exminister Liška odmieta aj argument o finančnej náročnosti projektu. „To nebolo len o výmene fasád či okien, nakupovali sa aj špeciálne prístroje a podobne. Pripadá mi smiešne, keď schváli Ficova vláda miliardu korún na dobudovanie výcvikového strediska Lešť (jún 2007 - pozn. red.), no robí jej problém vyčleniť desiatky miliónov pre ľudí, ktorých chceme posielať do náročných misií.“
Spomínané špeciálne prístroje, ktoré by mali slúžiť na diagnostiku a liečbu pacientov, stáli podľa informácií SME 17 miliónov korún. „Táto položka nemohla byť v projektovej dokumentácii, pretože nesúvisí s rekonštrukciou. Vyžiadal si ju budúci užívateľ stavby, ktorým je Ústav špeciálneho zdravotníctva,“ reagoval Jozef Beňovič z firmy Unitec Holding. Takisto odmieta, že došlo k neodôvodnenému navýšeniu rozpočtu. „Práce navyše boli technickým dozorom investora vždy dôkladne prekontrolované a zaznamenané v stavebnom denníku.“
Podľa riaditeľa regeneračného strediska Mariána Dunčka je nadsadená aj výška prevádzkových nákladov. „Tých 60 až 70 miliónov je od brucha vystrelené číslo. Keď som sa na ministerstve pýtal, ako k nemu prišli, nevedeli mi odpovedať.“
Armáda a relax
Podľa Lišku je nekorektné aj Kašického tvrdenie, že vojnoví veteráni môžu relaxovať v existujúcich vojenských zariadeniach. „Regeneračné stredisko v Trenčianskych Tepliciach nemá byť rekreačné, ale špecializované zariadenie. Jediné svojho druhu na Slovensku.“
Vojenské zotavovne sú navyše stratové - napriek tomu, že významnú časť hostí (od 30 do 70 percent) tvorí komerčná klientela. Väčšinou totiž ide o kolosy (150 a viac lôžok) s vysokými prevádzkovými nákladmi. „Vojaci tam už nechcú chodiť. Zotavovne, ktoré má armáda napríklad na Zemplínskej šírave, nemajú potrebnú úroveň,“ tvrdí Liška.
Podobný názor má aj generál Maslík z Ústavu špeciálneho zdravotníctva. „Je pravda, že vojaci na tie zariadenia dosť nadávajú. Ideálne by bolo zrušiť niektorú zo súčasných zotavovní a dokončiť regeneračné stredisko v Trenčianskych Tepliciach, ktoré by bolo na špičkovej úrovni.“
Je paradoxné, že napriek rozhodnutiu ministerstva o zastavení rekonštrukčných prác sa vojnovými veteránmi a účastníkmi misií začalo zaoberať spomínané Centrum psychologických činností Generálneho štábu armády.
„Už ich testujeme, s komplexným výskumom začneme v septembri. Určite by nebolo na škodu, keby vzniklo takéto stredisko aj na Slovensku,“ reagoval vojenský psychológ Atila Balog.
Miliónové straty
Spoločnosť Unitec Holding zatiaľ nechce povedať, ako bude ďalej postupovať. „Teraz sú na ťahu odborné zložky ministerstva, čakáme, čo urobia,“ reagoval konateľ firmy Jozef Beňovič. V prípade vypovedania zmluvy však hrozí, že daňoví poplatníci prídu minimálne o 30 miliónov korún. Ukončením zmluvy navyše rezort riskuje, že prevezme viac ako 150-miliónovú stavbu bez záruky.
Celá kauza už dospela do štádia, že ak by sa aj rezort napokon rozhodol, že budovy dokončí s iným dodávateľom, nešlo by o lacnejšie riešenie. Od roku 2005, keď bola podpísaná základná zmluva, postupne stúpli ceny materiálu aj prác, takže ministerstvo (daňoví poplatníci) by prišlo o ďalšie milióny.
Samotný Kašický pritom na jeseň 2006 v súvislosti s inou kauzou financovania a dĺžky výstavby muničného skladu v Brezne vyhlásil: „Čo sa predlžuje, to sa predražuje.“
Ministerstvo obrany zatiaľ trvá na svojom - rekonštrukcia regeneračného strediska je problémová investícia, takže k obnoveniu stavebných prác zrejme nedôjde.
„Ministerstvo obrany pripravuje koncepciu starostlivosti o vojenských veteránov a má ambíciu pripraviť zákon, ktorý by im poskytol širšiu škálu služieb oproti súčasnosti,“ povedal hovorca rezortu Gemela.
Minister má právo akúkoľvek investíciu zastaviť, ak má pocit, že je neefektívna. V tomto prípade však môže byť podľa informácií SME v hre predaj spomínaných budov v Trenčianskych Tepliciach. Hovorca rezortu Gemela túto možnosť nevylúčil. „O spomínaných budovách zatiaľ nebolo rozhodnuté, preto je predčasné zverejniť, ako s nimi ministerstvo naloží.“
Čo povedal Kašický o veteránoch
Medzi priority obrannej politiky patrí aj skvalitnenie starostlivosti o vojenských dôchodcov a vojnových veteránov.
Materiál Bezpečnostnej rady predložený Františkom Kašickým 14.2.2007
Mala by sa vypracovať komplexná vízia starostlivosti o vojnových veteránov, vrátane konkrétnych opatrení vo všetkých oblastiach - organizačnej, zdravotnej, legislatívnej, tak aby sa im dostala pozornosť, ktorú si právom zaslúžia.
Minister obrany v Svetový deň veteránov 12. 11. 2006
Naším cieľom je vytvoriť také podmienky, aby sme sa o účastníkov vojnových operácií a mierových misií - novodobých vojnových veteránov - riadne starali.
František Kašický, rozhlasová relácia Plná poľná, 10. 11. 2006
Vláda vytvorí podmienky na zlepšenie starostlivosti o vojenských dôchodcov. Podporí rozvoj tradícií a starostlivosť o vojenských veteránov a ich rodinných príslušníkov.
Programové vyhlásenie vlády
 Bývalý hotel Partizán. FOTO – ARCHÍV |
