cká veta mi vypadla z úst zhruba pred dvoma rokmi.)
Zase som sa dočítala, že Slovensko asi nevyčerpá všetky eurofondy, ktoré nám páni a dámy z Bruselu tak tisnú do vrecka. To by som sa na to pozrela, aby sa o slovenskom ľude šírili také reči, že nevie míňať peniaze. Pusťme sa teda do práce! (Táto optimistická veta mi vypadla z úst zhruba pred dvoma rokmi.)
Prvé kroky šli celkom dobre. Na stránkach rôznych ministerstiev sa úradníci predháňali ako babky na trhu, núkali a vyzývali prostých občanov štátu, aby konečne prispeli pre blaho štátu nejakým tým pekne spracovaným projektíkom. Oslovil nás program, ktorý by prispel na jazykové vzdelávanie našich zamestnancov, ktorí sú osprostení z rôznych brífingov, brainstormingov a podobných „ingov“ a chcú tomu konečne rozumieť. Darmo, bez angličtiny dnes ďaleko nedôjdeš. Projekt sme podali, čakali asi trištvrte roka a napodiv nám ho schválili. Tri dni a tri noci sme sa z toho nevedeli spamätať, netušiac budúce komplikácie.
Malo nás varovať už to, že chcú od nás všetko trikrát. Predstavte si 1320 vyučovacích hodín v troch kópiách, t. j. celkom 3960 listov papiera, ktoré musíte odovzdať, aby mali v Bratislave doklad o dochádzke. Každý učiteľ odovzdáva mesačne výkaz o odučených hodinách, samozrejme trikrát, ak dobre rátam ďalších 600 listov drahocenného papiera (óóó, naše chúdence stromy, óóó, zisky papierenského priemyslu). Harmonogramy, monitorovacie správy, rozpočty, manuály, príručky a žiadosti, samý papier, papier, papier.
Áno, peniaze určite dostanete, ale chýba nám podrobnejší rozpočet na spotrebu toaletného papiera pre všetkých účastníkov jazykového vzdelávania. Samozrejme, trikrát.
Voláte príslušného referenta, ešte pred mesiacom ste sa už celkom skamarátili s Jožkom, ktorý vám sľúbil, že sa na to pozrie a dnes telefón dvíha (častejšie však nedvíha) Marienka, viete, ja som tu nová, Jožko si našiel lepšie miesto, ale nechal mi tu akúsi škatuľu s papiermi a ja si to všetko musím preštudovať (vlastne naučiť sa, čo sú to tie eurofondy) a potom vám dám vedieť. O pár dní vám Marienka začína celkom rozumieť, skamarátite sa a o pol roka vám telefón zdvihne Ferko, viete, ja som tu nový, Marienka si našla lepší flek...
Áno, peniaze dostanete, ale nezabudnite, že spotrebný materiál a učebnice musíte zakúpiť na začiatku projektu, pretože faktúru s neskorším dátumom vám neuznáme (to má logiku, načo by nám boli učebnice na konci, však?).
Učitelia medzitým učia na vaše dobré slovo a tešia sa, že možno na Vianoce dostanú celú výplatu. Aj dodávateľa učebníc ste presvedčili, aby každú upomienku nezačínal slovami „vážený neplatič“. Horšie je to s upratovačkou, ktorá vám minule vynadala, že sa babre s tým svinčíkom po vyučovaní a ešte nedostala ani korunu. Uchlácholíte ju bonboniérou a idete volať Ferkovi... vlastne nie, odvčera už robí v súkromnej firme.
Áno, peniaze by ste mali dostať, ale nevieme kedy. Zaslali ste nám už výkaz oprávnených výdavkov?
Nikdy som si nevedela predstaviť, aké to je dlhovať niekomu 700-tisíc. Zásluhou eurofondom to už viem.
Autor: Adriana Markovičová
