Už počujem zástancov silného štátu, prerozdeľovania a vysokých daní, ktorých sa, mimochodom, u nás v poslednom období vyrojilo neúrekom, ako triumfujú: ak by sme mali aspoň priemerné daňové zaťaženie EÚ, čo je asi 40 percent HDP, mohol mať štát oveľa vyššie daňové príjmy a desiatky miliárd na financovanie diaľnic, zdravotníctva či školstva.
Eufória etatistov je však predčasná. Existuje tisíc dobrých argumentov, prečo by dane u nás rozhodne mali naďalej klesať. Za všetky uvediem aspoň dva. Po prvé, vysoké dane v krajinách EÚ sú v globálnom kontexte anomáliou, nie štandardom. Eurostat konštatuje, že podiel daní na HDP je v Európe v priemere o 13 percent vyšší v porovnaní s USA a Japonskom. V porovnaní s nastupujúcimi krajinami tretieho sveta, ktoré Európe začínajú šliapať na päty, je tento rozdiel ešte výraznejší. Vysoké dane sú teda v globálnej konkurencii vážnou nevýhodou.
Európa bude čoraz viac tlačená k ich znižovaniu.
Po druhé, je hlbokým omylom našich etatistov, že bohaté krajiny Európy sú bohaté preto, že majú vysoké dane, silný štát a rozsiahly verejný sektor. Naopak, aj krajiny ako Dánsko a Švédsko naakumulovali najväčšiu časť svojho bohatstva v čase, keď ich daňové zaťaženie bolo nižšie alebo podobné ako dnes na Slovensku. Mať vysoké dane v bohatej krajine je nerozumné, ale mať vysoké dane u nás je šialené, pretože vysoké dane nikdy a nikde nestáli na začiatku prosperity, ale vždy na jej konci.
Slovensko preto v daniach nepotrebuje približovanie k priemeru EÚ, ale ešte rýchlejšie vzďaľovanie od neho.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
