Najprv hádky, kde ich stráviť, potom stresy s veľkým upratovaním, výzdobou bytu, nákupom, varením a pečením. To však nie je všetko.
Pre ľudí, ktorí neustále bojujú s nadbytočnými kilogramami, pribúda okrem zvyčajných starostí aj ďalšia obava – postaviť sa na váhu.
Stačí niekoľko dní a človek môže zničiť to, na čom pracoval dlhé týždne. Za tri-štyri dni hodovania možno pribrať štyri aj viac kilogramov.
„Väčšinou to býva aj viac, pretože s prejedaním začíname ešte pred sviatkami – pri pečení zákuskov, príprave obložených mís. K pribúdaniu na váhe prispieva aj fakt, že v mnohých rodinách sú voľné dni a sladké ničnerobenie spojené s konzumáciou obľúbených potravín, väčšinou kalorických,“ hovorí internistka Pavla Kováčová.
Jedlo ako náhrada
Prečo majú vlastne ľudia potrebu oslavovať sviatky pri prehýbajúcich sa stoloch? „Tento zvyk trvá zrejme od čias, keď toho veľa na jedenie nebolo a len počas sviatkov sa na stole objavovali výživné a na vitamíny bohaté potraviny. Veď to nie je tak dávno, keď sa pomaranče, mandarínky a banány dali dostať len na Vianoce. Lenže naše stoly sa dnes počas sviatkov doslova prehýbajú,“ hovorí psychologička Mária Hanúsková.
Z Vianoc, ale aj z Veľkej noci sa podľa psychológov čím ďalej tým viac vytráca duchovný rozmer. Všetko sa redukuje na starosti s pečením, varením, upratovaním. Zháňajú sa luxusné potraviny.
„Obyčajná šošovicová polievka už málokomu stačí. Pred Veľkou nocou idú v supermarketoch na dračku asi korytnačie polievky,“ hnevá sa kuchárka na čoraz maškrtnejšie jazýčky žiakov základnej školy, keď zoškrabuje do odpadkov takmer nedotknuté taniere s hrachovou kašou.
„Ľudia sú nervózni a mnohí riešia stres prejedaním. Keď majú voľno, paradoxne o to viac. Mnohí už ani nedokážu tráviť voľné chvíle s blízkymi, lebo celý rok na to nemajú čas. Zabudli to. Keď sa počas sviatkov spustia rozličné rodinné akcie, stretnutia, návštevy, len málokto dokáže odolať plným misám. Nutkanie zjesť viac súvisí aj s tým, že zábava pri stole odvádza pozornosť od signálov, ktorými telo hlási, že už má dosť,“ hovorí PhDr. Hanúsková.
Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby neprišlo iné utrpenie. Výčitky.
Ten, kto si dlho odopieral sladké a svoje zásadu zrazu preruší, si začne vyčítať: „Čo som to za človeka, zase som porušil svoje predsavzatia.“
Po prvom prehrešku zase nasleduje úvaha – už je to jedno, vzorný budem až po sviatkoch.
„To tiež nie je dobre. Netreba si robiť výčitky pre zjedený zákusok, netreba to však vzdávať. Keď už nedokážete odolať nástrahám sviatočnej tabule, obmedzte hodovanie skutočne len na tri dni. Ak je to možné, je dobré pokúsiť sa znížiť energetickú hodnotu potravín, obmedziť tuky, jesť viac zeleniny a ovocia. Nečakať na to, až nás v utorok po Veľkej noci vystraší pohľad na váhu,“ hovorí psychologička. (uj)
