Každý hráč už pri registrácii má na svojej akreditačnej karte vyznačené číslo, ktoré mu určuje, do ktorej šatne patrí. Samozrejme, že jednotka je pre najvyššie nasadených a nachádza sa hneď za centrálnym dvorcom. Okrem nasadených sem majú prístup aj bývalí víťazi, aj keď nie sú už nasadení.
Dvojka je pre hráčov, ktorí sú 20. - 80. na rebríčku, a trojka pre ostatných. Pochopiteľne, tieto šatne sa líšia aj vybavením, aj počtom a hlavne prístupom personálu.
Mala som možnosť zažiť dvojku aj trojku a už medzi týmito bol veľký rozdiel. Takže si viem predstaviť, aká je jednotka, respektívne nahliadla som do nej. Každý hráč má vlastne svoju minišatňu a maximálne súkromie, pohodlie. V každej z týchto šatní sú maséri a fyzioterapeuti, ktorí pomáhajú hráčom pripraviť sa na zápas, alebo v prípade drobného zranenia mu ho ošetria, aby sa mu čo najlepšie hralo. Sú to naozaj veľmi skúsení ľudia, ktorých cieľom je pomôcť hráčom tak, aby mohli podať maximálny výkon. Okrem iného sú to aj také "bútľavé vŕby", lebo pri ošetrení, ktoré trvá dlhšie, sa hráči zveria so všelijakými problémami.
Hráči z vyššej môžu do nižšej kategórie šatní chodiť voľne, naopak to však neplatí. Pamätám sa aj na také tenistky, ktoré sa radšej prezliekali v nižšej kategórii, lebo snobstvo a triedenie hráčov im bolo nepríjemné.
Autor: Radka Zrubáková, autorka je bývalá profesionálna tenistka
