To nebol prvý záťah, že?
„Pár ich bolo aj v minulosti. Stroskotali však na dokazovacom konaní a na legislatíve.“
Polícia zadržala 18 osôb a trom z nich navrhla väzbu. Koľko je tých, ktorí na bratislavských dostihoch tipujú u čiernych bookmakerov?
„Neviem.“
Stovka?
„Podľa mňa päťdesiat.“
O koľko oberú Tipkurz, dcérsku spoločnosť čisto štátnej lotériovej spoločnosti Tipos, ktorá je odvlani podľa zákona jediným organizátorom dostihových stávok?
„Netrúfam si odhadnúť. Fakt je, že v nedeľu obrat našich kurzových stávok stúpol o 100 percent. Tie však celoročne tvoria zjavnú menšinu. Rozhodujúce sú stávky cez totalizátor, čiže cez počítač, ktorý je barometrom mienky tipujúcich. Z vyše 220-tisícového obratu nedele tvoril obrat totalizátora až 77 percent.“
Koľko vlastne Slováci legálne ročne pretipujú na dostihoch?
„Nerobte si ilúzie: iba cirka štyri milióny korún. Sedemdesiat percent sa vráti na výhrach tipujúcim a zisk je 25 - 30 percent. Neverím, že čierni bookmakeri majú väčší obrat.“
V niektorých krajinách pôsobia bookmakeri legálne.
„Viac–menej už len v anglosaských. Platia si licencie, odvádzajú dane a každý tipujúci od nich dostane stávkový lístok. Vyše 80 percent krajín však uznáva výlučne totalizátor. Moderná technika výrazne redukuje šance špekulantov. To je jediná cesta. Aj u nás zrejme čoskoro zrušíme kurzové stávky.“
Chovateľ koní Slavomír Magál vidí východisko v rozšírení dostihového stávkovania na celé Slovensko a rozbití monopolu štátu. Čo si o tom myslíte?
„Pán Magál odchoval jedného dostihového koňa a na dostihy chodí sporadicky. Ale bez ohľadu na to: aby turf na Slovensku mohol prežiť bez podpory štátu a sponzorov, ročný obrat stávok by musel dosiahnuť 150 - 160 miliónov korún, čo je v najbližších rokoch úplne nereálne.“
Prečo? Slováci radi stávkujú.
„Je iné tipovať futbalový zápas madridského Realu či milánskeho AC, o ktorých sú denne správy v novinách a všetky ich zápasy na obrazovke prinajmenej na jednom z dostupných televíznych kanálov, a iné dostihy koní, ktorých kvalitu vedia oceniť len fachmani alebo tí, ktorí tento šport pravidelne sledujú.“
V niektorých krajinách sa však z dostihového stávkovania stal priemysel.
„Tam, kde je turf celoročným športom, kde má tradície a kde sú denne tri-štyri mítingy. Keby mali bežať dostihy celý rok u nás, musel by sa strojnásobiť počet dostihových koní, ktorých momentálne máme iba čosi vyše tristo. A vybudovať by sme museli pieskovú dráhu aj infraštruktúru pre divákov. Len na to by bolo treba desiatky miliónov. Okrem toho, chýba nám väčšia tradícia.“
Tradícia? Tú máme – prvé dostihy v Petržalke boli ešte za Rakúsko-Uhorska.
„Mám na mysli tradície moderného turfu. Pravidelné dostihy sa v Bratislave uskutočňujú iba posledné štvrťstoročie. Tradíciu ťažko importovať. Predstava, že sa u nás raz bude hrať anglický futbal, je síce krásna, ale absurdná. Nazrite k susedom. Rakúsko-kanadský veľkopodnikateľ Frank Stronach vybudoval v Ebreichsdorfe pri Viedni za 85 - 90 miliónov eur moderný hipodróm, ale dnes má ročný deficit niekoľko miliónov eur a nedávno ho núkal na predaj Abramovičovi. Až dodatočne zistil, že Rakúsko má ešte o polovicu menej koní ako Slovensko a že v strednej Európe - na rozdiel od USA či Kanady - dostihovú dráhu neuživia zisky zo stávok a vstupného.“
Vráťme sa k stávkovaniu – prečo sa dostihy netipujú na celom Slovensku?
„Celoplošné stávkovanie nie je ani v Rakúsku, Česku, Maďarsku či Poľsku. Český projekt V 65 s tipovaním klusáckych dostihov v deväťdesiatych rokoch sa skončil fiaskom. Prizývali nás, no odmietli sme. Navyše, vybudovanie celoslovenskej siete a jej softvérové zabezpečenie by si žiadalo miliónové investície. Do takéhoto ekonomického dobrodružstva by som sa nepustil.“
Čo stoja ročne slovenské dostihy?
„Ročný rozpočet Závodiska Bratislava, ktoré organizačne a finančne zabezpečuje aj dostihy na vidieku, je 36 - 37 miliónov korún. Treba si uvedomiť, že sa staráme o takmer 30-hektárový areál, ktorý je vlastne lesoparkom. Treba ho celý rok polievať, dosievať, hnojiť, neúrekom stoja dopingové skúšky... Voľakedy sme mali 30 zamestnancov, dnes ich je o tretinu menej.“
Starohájsky areál má úchvatnú polohu aj scenériu. Akú má trhovú hodnotu?
„Odhadujem, že najmenej 800 miliónov, možno aj miliardu.“
Neláka investorov?
„Žeči. Podľa vlaňajšej novely zákona o prevode majetku štátu na iné osoby je však našťastie nesprivatizovateľný, podobne ako Národný žrebčín v Topoľčiankach. Po jej schválení v parlamente mi spadol kameň zo srdca.“
Bývalý váš nadriadený, exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa nedávno vyjadril, že to bola chyba.
„To bolo naopak šťastie. Hipodróm nie je stavba typu Národného tenisového centra, ale – bez ohľadu na svoj názov - plní poslanie Národného turfového centra. Som rád, že ministerstvo pôdohospodárstva, bez ohľadu na to, kto stál na jeho čele, si uvedomovalo, že dostihy potrebujú ekonomickú istotu a pevnú centrálu. Bez podpory ministerstva by dostihy neprežili alebo prinajmenej živorili a Slovensko skôr či neskôr zmizlo z turfovej mapy. Či sa to niekomu páči, alebo nie, je to tak.“
Slovenské dostihy majú v regióne slušné renomé – čo treba urobiť, aby si ho ešte dvihli?
„Mnohí si neuvedomujú, čo sme urobili pre propagáciu Slovenska. Vo viacerých krajinách nám plynulú prevádzku hipodrómu a pár špičkových medzinárodných mítingov na ňom závidia. Ja som ekonomický pragmatik. Bol by som rád, keby sme zohnali peniaze na slušnú tribúnu, aby sa mohlo behať tak, ako voľakedy – na opačnú ruku.“
Čo pretipujú inde
Slovenské dostihy sa dostali na predné stránky novín. Vďaka Derby. Ozajstné bude u nás až o tri týždne. Tentoraz však šlo o policajnú akciu pod týmto názvom zameranú proti organizátorom čiernych stávok.
Slováci legálne pretipujú na dostihoch ročne cirka 4 milióny korún. Keby aj hneď bol obrat čiernych bookmakerov rovnaký, bola by to spolu len odrobinka v porovnaní s tým, čo pretipujú dostihoví stávkári v mnohých iných krajinách.
V prehľade uvádzame celkové sumy (v prípade Veľkej Británie či Austrálie vrátane legálnych bookmakerov) v miliardách eur:
Japonsko
23
Veľká Británia
15
USA
15
Francúzsko
8,2
Austrália
7,2
Hongkong
6,5
