Známky sú aj o dôvere rodičov a detí

S doktorkou DAGMAR KOPČANOVOU hovoríme o význame vysvedčenia a reakciách detí i rodičov.

Považujú deti vysvedčenie za významný moment v školskom živote?

"Väčšina detí vníma tento deň ako ocenenie svojej práce. Aj keď vedia, čo ich čaká, predsa len tento akt citovo prežívajú a dotýka sa ich. Aj keď najmä tí v dospievajúcom veku sa snažia tváriť - akože sú nad vecou - vlastne len vulgárnejším, flegmatickým a ironickým správaním prekrývajú vlastnú neistotu a obraz seba."

A aký je postoj rodičov?

"Tí to majú ešte o niečo zložitejšie. Mnohí cítia vnútorný nepokoj, hnevajú sa na jednej strane na deti, keď nemajú dobré výsledky, ale súčasne aj na seba. Je to také zdvojené. Uvedomujú si svoju zodpovednosť za dieťa a majú pocit viny, že sa mu mali venovať viac počas školského roku."

Prečo potom deti trestajú?

"Je to prejav vlastnej bezmocnosti rodiča. Fyzický trest je však veľmi nesprávny postoj. Pokiaľ je medzi rodičmi a deťmi vzťah dôvery, sú pripravení na vysvedčenie."

Majú sa deti za známky odmeňovať?

"Malá oslava nezaškodí. Zvýrazní sa takto význam tohto dňa a vysvedčenia."

Má teda odovzdávanie vysvedčení výchovný vplyv?

"Áno, je to veľký výchovný moment, lebo dieťa vidí, ako pracovalo, je to jeho príprava na život. Odmena za prácu je v jeho prípade vysvedčenie. Dieťa by mali dospelí pripraviť, aby chápalo, že je to odraz jeho práce, či pracovalo dobre, alebo zle. A že tento fakt musí prijať. Mnohých však treba povzbudiť."

Aký význam majú vôbec známky?

"Je to symbolika, ktorá súvisí s našou kultúrou. U nás sa to berie tak, že známka niečo reprezentuje. Na každé dieťa známka dopadá iným spôsobom. Niekoho neurotizuje, iní to berú športovo. Dieťa často kopíruje aj správanie a postoj svojich rodičov."

Takže, ako sa postaviť k známkam na vysvedčení?

"Treba zachovať mieru, známky netreba zľahčovať výrokmi typu, ale čo tam po známkach, veď ich nebudeš nikde ukazovať, ale ani to preháňať. Vysvedčenie treba s deťmi slovne zhodnotiť, neurobiť z toho iba takú formalitu: no ukáž to sem, však sme vedeli, čo nás čaká... Nie je dobré ani negatívne skomentovanie, no to som mohol čakať, si taký a taký a na dieťa sa znesie spŕška negatívnych vyjadrení, čo udupáva jeho sebaobraz a vplýva to naň dosť demotivujúco."

Takže, ako o známkach s deťmi hovoriť?

"Vysvetliť mu, že vysvedčenie je odrazom jeho celoročného snaženia. Ak dieťa nie je so známkami spokojné, treba hľadať riešenie, prečo to tak je. Či už doučovanie, alebo návšteva psychológa, ktorý môže pomôcť nájsť príčinu, či má dieťa v sebe vlastnú kapacitu, aby mohlo mať lepšie známky."

Ako môže pomôcť školský psychológ?

"Na základe štandardizovaných testov sa výsledky porovnávajú s rovnakou vekovou kategóriou dieťaťa, čím sa dá zistiť jeho intelektový potenciál. V praxi sa mi už neraz stalo, že rodičia dupali na dieťa, prečo nemá lepšie výsledky a až psychologické vyšetrenie ukázalo, že dieťa je len dobrý priemer a výsledky, ktoré dosahuje, sú na úrovni jeho možností. Takže rodič dieťaťu nevedome ubližoval tým, že ho sekíroval, musíš sa viac snažiť, aj keď ono na viac nemalo. Niekedy má dieťa horšie známky aj preto, lebo sa pod ne podpísalo jeho správanie. Ono môže mať veľa problémov okolo seba, v rodine."

Pre vysvedčenie každoročne deti utekajú z domu, niektoré si siahnu na život. Prečo?

"Je to spravidla preto, že dieťa už vopred očakáva a vníma reakciu rodiča na vysvedčenie ako veľmi náročnú záťažovú situáciu. Vie, že rodič bude nahnevaný. Spravidla je to tam, kde si to rodič s dieťaťom nevykomunikoval vopred. Dieťa buď výsledky tají, alebo rodič vyslovil takú hrozivú poznámku, ani sa radšej domov nevracaj. To je veľmi nešťastná a zlá reakcia, lebo deti v takomto veku sa zľaknú a obrannou reakciou na záťaž je útek, aby sa vyhlo hrozbe. Ak má dieťa bojovnejšiu povahu, tak revoltuje. Je to o vzájomnej dôvere, často aj skratová reakcia na záťaž, stres." (or)

Žiaci, ktorí opakovali ročník

Ročník Základné školy 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 1. až 9. spolu

2003/2004	Žiaci v ročníku spolu	59 661	58 394	60 542	66 434	66 371	66 321	69 237	66 582	65 469	579 011
	z toho opakujúci ročník	2968	1221	928	976	2044	1535	1273	996	136	12077
	% opakujúcich zo spolu	4,97 %	2,09 %	1,53 %	1,47 %	3,08 %	2,31 %	1,84 %	1,50 %	0,21 %	2,09 %
2004/2005	Žiaci v ročníku spolu	58 035	56 408	57 759	60 326	61 821	65 051	64 943	67 599	63 393	555 335
	z toho opakujúci ročník	2725	1195	863	994	1910	1578	1192	1004	139	11600
	% opakujúcich zo spolu	4,70 %	2,12 %	1,49 %	1,65 %	3,09 %	2,43 %	1,84 %	1,49 %	0,22 %	2,09 %
2005/2006	Žiaci v ročníku spolu	56 939	55 111	55 526	57 429	55 265	60 592	63 853	63 293	64 180	532 188
	z toho opakujúci ročník	2773	1217	873	1051	1741	1504	1289	996	151	11595
	% opakujúcich zo spolu	4,87 %	2,21 %	1,57 %	1,83 %	3,15 %	2,48 %	2,02 %	1,57 %	0,24 %	2,18 %
2006/2007	Žiaci v ročníku spolu	55 912	53 878	54 332	55 339	52 770	54 055	59 357	62 283	60 204	508 130
	z toho opakujúci ročník	2838	1092	810	974	1809	1408	1169	931	165	11196
	% opakujúcich zo spolu	5,08 %	2,03 %	1,49 %	1,76 %	3,43 %	2,60 %	1,97 %	1,49 %	0,27 %	2,20 %