Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava
PO ŠTYRIDSIATICH ROKOCH SA JOZEFOVI BARINOVI KONEČNE PODARILO VYDAŤ PRVÝ ALBUM

Nebyť zákazu, urobíme toho viac

JOZEF BARINA bol popri Dežovi Ursinym a Mariánovi Vargovi výraznou postavou slovenského bigbítu, ale jeho prvý album Meditácie vychádza až teraz. A je to dokonca antológia, mapujúca jeho kariéru. Dnes večer sa krstí v bratislavskom Bastione.

Jozef Barina (1948) - jedna z najvýraznejších postáv slovenského bigbítu šesťdesiatych rokov, člen skupiny The Meditating Four. Tento spevák a skladateľ napísali hity ako Hej, pán doktor, Meditácia nad vášňou, Šťastie alebo Purpurový smútok. Jeho skupinaJozef Barina (1948) - jedna z najvýraznejších postáv slovenského bigbítu šesťdesiatych rokov, člen skupiny The Meditating Four. Tento spevák a skladateľ napísali hity ako Hej, pán doktor, Meditácia nad vášňou, Šťastie alebo Purpurový smútok. Jeho skupina(Zdroj: ARCHÍV J.B.)

Čo hovoríte na fakt, že sa vám podarilo až po štyridsiatich rokoch dať dohromady debutový album?

„Je to moje celoživotné dielo, čo mám na to povedať?“

Vaša antológia sa začína skladbami Meditating Four z druhej polovice 60. rokov, ale vie sa, že ste hrali oveľa skôr ako člen inštrumentálnej skupiny The Players, nie?

„Ešte predtým sme hrali v jednej kapele, ktorá sa volala Kométa. Bola to tiež inštrumentálna skupina, v ktorej sme vychádzali z The Shadows. Mal som vtedy asi štrnásť, pätnásť rokov.“

Ako ste sa vlastne dostali k hudbe?

„Práve vďaka The Shadows. Na Slovensku boli vtedy rôzne bigbandy, glenmillerovské orchestre, prosto barová muzika. Gitarová hudba sa tu vtedy skoro nehrala. Keď sme počuli The Shadows v rádiu Luxembourg, úplne nás to dostalo. Kométa bola kapelou z jedného bloku na Hollého ulici. Vtedy som bol odporcom spevu, pretože v tom čase boli všetci fanatikmi do Shadows, ale nie každý z tých vyspelých inštrumentalistov sa k tomu dnes priznáva. Keď sme neskôr založili The Players, už sme začali robiť svoje veci. Pre Slovenský rozhlas sme vtedy nahrali 32 inštrumentálnych skladieb, ktoré si ľudia mýlili práve zo Shadows. Hrali sa ako podmazy pod rôzne relácie v rozhlase alebo v televízii.“

Kedy ste začali spievať?

„Uchvátil ma Steve Winwood a jeho skupina Spencer Davis Group. Ovplyvnila ma aj černošská hudba, ktorá prenikala z Ame­riky. Mám blízko k drsnejšiemu spevu, za socíku oz­načovanému ako choré hlasy, aj preto som sa nemohol dostať do rádia. Už vtedy som robil veci v slovenčine, aj keď väčšina kapiel spievala po anglicky. Bola to však taká angličtina v úvodzovkách. Ja som si písal texty sám, pretože som chcel spievať veci, ktoré vyliezali zo mňa. Nebol som však jediný, vtedy tu bola aj skupina Fantoms s Mariánom Slovákom, ktorá spievala po slovensky.

Kedy vznikli Meditating Four?

„V roku 1966 z The Players ako trio, z ktorého sa neskôr stalo kvarteto. Existovali sme skoro dva roky.“

Meky Žbirka hovoril, že vašu kapelu považovali vtedy za underground.

„Asi preto, že sme robili tvrdšiu rytmickú, razantnú hudbu. Mali sme radi Jimiho Hendrixa alebo Cream. Boli sme kultovou skupinou, ktorú zbožňovali naj­mä vysokoškoláci.“

Vtedy ste vydali singel s pes­ničkami Meditácia nad vášňou a Šťastie, ale pripravovaný album nikdy nevyšiel. Prečo?

„To bola len jedna z ďalších chýb, ktoré sme urobili. Upísali sme sa Pantonu. Mali sme vystúpiť na Bratislavskej lýre s piesňou Šťastie, ale nakoniec vtedy firma uprednostnila Petra Nováka. Asi mali iný edičný plán. Materiálu sme mali dosť, bol aj nahratý, ale oni mali k nemu neustále výhrady. Nakoniec nám dve piesne vydal Supraphon, ale album nikdy nevyšiel, pretože už sa nedalo.“

Zachovali sa nejaké piesne z tohto obdobia?

„Iba deväť. Po rokoch, keď sme dávali dohromady antológiu, sme mali šťastie, že sa nám podarilo objaviť nahrávku Purpurový smútok, o ktorej sme si mysleli, že je dávno zošrotovaná, pretože komunisti si mysleli, že sa v nej spieva o vpáde varšavských vojsk do Československa, aj keď som túto skladbu napísal ešte skôr. Purpurový smútok však perfektne sadol na to obdobie. Napísal som ho preto, lebo som okolo seba cítil ťaživú atmosféru. Ľudia mi pripadali zničení, bez nálady. Ja som bol mladý, nadýchnutý, plný energie.“

V tej piesni sa spieva: My čakáme deň / keď svitnú rána biele / my čakáme deň / keď ľudia precitnú. Čo ste tým mysleli?

„To pokračuje ďalej: Ja chcem byť veselý / a nie, aby ma ničil smútok purpurový / teda tmavočervený. To im stačilo, aby ju zakázali. Rozzúrili sme ich ako býka, ktorému dajú pred oči červenú šatku. Purpurový smútok odznel v programe Bumerang Lasicu a Satinského, ktorí vtedy robili odvážny humor. Oni dostali zákaz na štyri roky, pretože boli profíci a my ako amatéri na neurčitú lehotu. Nakoniec to trvalo viac ako dvadsať rokov.“

Ako ste to znášali?

„Bolo to nepríjemné, trápilo ma to, ale nedalo sa s tým nič robiť. Snažil som sa byť aktívny, hrával som s mladými kapelami, ale do rozhlasu a telky som sa nedostal.“

Čo ste robili v civilnom živote?

„Vyštudoval som jadrovú fyziku a robil som priemyselného energetika. Musel som niečo robiť. Keď ste vtedy nemali pečiatku v občianskom, bolo zle.“

Pomáhali vám hudobníci, kolegovia?

„Priamo nie, boli radi, že vôbec sú. Medzi nami však existovala istá spolupatričnosť. Až pred revolúciou prišlo isté uvoľnenie a mohol som opäť nahrávať v rozhlase. Spomínam si, že ani vtedy tam neboli všetci nadšení a hovorili: Jožo, veď ty máš dištanc, zasa nám narobíš zle! Vtedy mi pomohol Kamil Peteraj a napísal mi texty, ako napríklad Na pohrebe lotra alebo Slušný občan s priemerným platom, ktoré boli na tie časy dosť provokatívne.“

Po revolúcii ste sa hudbe príliš nevenovali. Prečo?

„Prišli iné problémy. Najprv boli ideologické bariéry, potom prišli ekonomické. Je však pravda, že sme boli z toho trošku unavení.“

V posledných rokoch vás bolo vídať na bluesových večeroch. Plánujete po vydaní antológie viac koncertovať?

„Mali sme väčšiu pauzu, ale Meditating Four by som chcel opäť oživiť. Muzika je krása, je to ďalší rozmer človeka.“

Nie je vám ľúto, že vám vlastne minulý režim zobral dvadsať rokov hudobného života?

„Samozrejme, ale čo s tým urobím. Čas sa nedá vrátiť späť. Nechcem, aby celý rozhovor vyznel ako fňukanie, ale treba to brať ako realitu. Nikto už nevymaže, že Meditating Four bola súčasťou slovenskej populárnej hudby, aj keď sme boli potlačení. Bola to škoda, mohli sme toho viac urobiť.“

FOTO - JURAJ BARTOŠ

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 124
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 516
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 414
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 274
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 5 970
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 933
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 612
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 184
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 038
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 900

Neprehliadnite tiež

Kedy tu mávate leto? Vlani bolo v stredu

Reportáž z najchladnejšieho miesta na Slovensku.

V Oravskej Lesnej je priemerná ročná teplota okolo päť stupňov. Aj vo februári je tu ešte sedemdesiat centimetrov snehu.
Livio Magoni (vľavo) s Vlhovej bratom Borisom.
Píše Emil Višňovský

Dankova kauza ukázala, že naši politici si nevážia vzdelanie

Stačí im ničím nekrytý papier.

Andrej Danko
Petra Vlhová (vľavo) a Američanka Mikaela Shiffrinová.
Čiastočný shutdown spôsobil, že väčšina zamestnancov Bieleho domu si musela vziať nútené voľno a futbalistom nemal kto navariť.