FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

„Až 80 percent vinohradov je starých a potrebovali by obnoviť. Mnohé vinice už zarástli burinou. Na ich obnovu by sme potrebovali minimálne 700 000 až milión korún na hektár. Štát poskytuje dotácie len do výšky 300 000 korún, takže málokto si môže dovoliť nakúpiť nové štepy,“ hovorí Milan Pavelka, predseda Združenia malokarpatskej vínnej cesty v Pezinku a riaditeľ firmy, ktorá víno vyrába a obchoduje s ním.

Pavelka si myslí, že štát by mal zaradiť víno medzi prioritné plodiny a zvýšiť dotácie, inak ľudia nebudú mať záujem o pestovanie hrozna a vinohradníctvo na Slovensku pomaly zanikne. „Tu v okolí Bratislavy si postavia ľudia radšej dom, akoby mali zachovať vinohrad, ktorý zdedili po starých rodičoch. A pritom malokarpatský región patril kedysi medzi najväčšie vinohradnícke oblasti.“

Najlepšia situácia je podľa Pavelku v novozámockom regióne, kde ľudia majú lepší vzťah k pôde. „Celkom dobrá situácia je aj v tokajskej oblasti.“

Šľachtiteľka Janka Ďuríková, ktorá vlastní v Opatovskej Novej Vsi firmu na produkciu viničových sadeníc, je presvedčená, že hrozno sa nedá pestovať bez lásky. „S manželom sme založili vinohrad najprv na pestovanie viničových štepov, teraz už chceme hrozno, ktoré si dopestujeme, aj spracovávať a predávať. Tu vo Veľkokrtíšskom okrese je ekonomická situácia veľmi zlá, ale podľa mňa sa dá prežiť aj s výrobou vína,“ hovorí.

Dnes si víno ľudia dorábajú pre seba a svojich priateľov, nemajú veľký záujem obchodovať s ním.

Tradícia výroby a pitia vína pretrváva prevažne v kruhu rodiny a priateľov v pivničkách plných sudov a fľiaš, ktorú má každý pestovateľ hrozna. (maj)