„Až po zápase, keď to bude reálne,“ oslobodzoval sa v napätých chvíľach Jozef. Potichu však dodal, ako silno verí, že splnia sľub, ktorý dali personálu v reštaurácii na Strážoch neďaleko Zvolena po druhom finálovom zápase. „Mali tam výbornú cesnakovú polievku, tak sme sľúbili, že si na nej prídeme pochutnať aj po štvrtkovom piatom stretnutí.“
Polievka na Strážoch Trenčanom vychladne, ale cez zaslúžený letný odpočinok môže celú partiu haščákovcov pod vedením trénera Júliusa Šuplera hriať elektrizujúca atmosféra z dvoch vypredaných zápasov.
„Keď začali v tretej tretine nedeľňajšieho duelu vstávať zo sedadiel aj dôstojní páni v rokoch a pripojili sa k skandovaniu Dukla, Dukla, začali mi na striedačke od vytrženia pri koučovaní tiecť slzy. Takú elektrizujúcu atmosféru som cítil možno počas prvého federálneho titulu s Duklou a pri postupových zápasoch slovenskej reprezentácie s Bieloruskom v rodnom Poprade a Lotyšskom v Bratislave,“ žiaril spokojný tréner Dukly Július Šupler.
Pred kabínou Dukly čakala hráčov dychovka oblečená v hokejových dresoch. Oto Haščák: „Nechcem, aby to vyznelo ako samochvála, ale určitý zlom v Dukle nastal, keď ma v novembri tréner J. Šupler prehovoril, aby som sa vrátil na ľad. Ukázalo sa, že na ľade môžem hráčov lepšie usmerniť, a mladší spoluhráči to dobre pochopili. Naozaj sa nemáme za čo hanbiť.“ (ju)
