Posledný deň Tonyho Blaira vo funkcii nebol žiadna veľká sláva. Keď po triumfe prichádzal v roku 1997 do úradu premiéra, mávalo sa vlajkami, potriasalo rukami. Včera na Downing Street zavládlo vo chvíli, keď vyšiel na ulicu, ťaživé ticho prerušované nesúhlasným bučaním demonštrantov.
„Do pekla s Blairom. Je to vojnový zločinec, ktorý nás zatiahol do nelegálnej vojny,“ kričala Londýnčanka Patricia Sheeram (49). V roku 1997 volila labouristov a verila v zmenu. Dnes je sklamaná. „Prišla som, aby som vyslala signál Brownovi, ktorý je pre mňa ďalší Blair.“
Spolu s ňou skandovali pár metrov od uzavretej Downing Street príbuzní vojakov, ktorí zomreli v Iraku. Žiadali stiahnutie jednotiek. Práve Irak poškodil Blairovu kariéru.
V čase demonštrácie Blair končil vystúpenie v parlamente, kde počas hodiny otázok naposledy obhajoval rozhodnutie ísť do Iraku. „Prajem svojim priateľom i odporcom všetko dobré. No a to je všetko. Koniec,“ povedal pohnuto a poslanci vrátane opozičných ho odmenili dlhým potleskom.
Nasledovala rozlúčka so spolupracovníkmi na Downing Street a pózovanie pre reportérov. „Nebudete nám chýbať,“ zakričala im manželka Cherie. Spoločne odišli do Buckinghamského paláca, kde o pol tretej podal kráľovnej demisiu. Do paláca vzápätí dorazil Gordon Brown a kráľovná ho požiadala, aby zostavil novú vládu. Zvyčajne polhodinové stretnutie trvalo 55 minút.
Brown bol zjavne nervózny, ale aj spokojný, že sa po rokoch čakania dočkal. „Bude to nová vláda s novými prioritami,“ povedal, akoby nebol desať rokov podpredsedom vlády.
Blair bol už na ceste do svojho volebného okrsku na severe Anglicka. Z parlamentu zrejme odíde, čaká ho post splnomocnenca pre Blízky východ.
Nádejná budúcnosť
Zvláštny vyslanec pre Blízky východ, prednášky a pamäte – Blair sa bude obracať aj v budúcich mesiacoch.
Čakajú ho miliónové príjmy za prednáškové turné a vydanie pamätí. V Amerike by za prednášku mohol dostať aj stotisíc dolárov. Za pamäte môže pýtať okolo päť miliónov dolárov. Komentátor denníka Guardian ironicky napísal, že mediálny magnát Rupert Murdoch ich Blairovi rád zaplatí za všetko, čo preňho urobil. Blair má ako expremiér nárok na 300–tisíc libier: to je limizúna, ochranka a preplatenie nákladov na kanceláriu.
„Je to ťažké, odrazu už nemáte všetko zorganizované a musíte sa o seba postarať,“ povedal pre BBC o odchode z Downing Street lord Powell, pravá ruka premiérky Thatcherovej. Spomína, ako nevedela čo robiť s pokazeným vodovodom. Pozrite do Zlatých stránok a zavolajte inštalatéra, radil Powell.
Blair má iba 54 rokov a bude si vedieť poradiť asi lepšie. Stačí sa inšpirovať Billom Clintonom.
(hud)
Vládol 10 rokov
vládol viac než desať rokov, najdlhšie ako labourist. premiér
radia ho k najvýznamnejším premiérom po boku Churchilla a Thatcherovej
takmer celý čas sa špekulovalo, kedy ho nahradí G. Brown
postavil sa k G. Bushovi vo vojne proti terorizmu
britské jednotky sa zúčastnili na bojových akciách v Kosove, Afganistane a Iraku
Brown si od Busha podrží odstup
Aké zmeny čakajú Britániu?
„Nič dramatické. Blair i Brown spolu budovali takzvaných nových labouristov a presadzovali rovnaký politický kurz.“
Brown avizoval, že prioritou bude školstvo, zdravotníctvo a boj proti klimatickým zmenám. Bude iba pokračovať v tom, čo robil jeho predchodca?
„Presne tak. Očakávať sa dá najmä dôraz na globálne otepľovanie.“
Brown neplánuje zásadné zmeny v politike v Iraku. Ako sa prejaví voči Bushovi?
„Brown bude určite kritickejší ako jeho predchodca. Rozhodovanie Británie v Iraku však bude vždy ovplyňovať administratíva vo Washingtone.“
Stiahne Británia vojakov z Iraku? Žiada to veľa labouristických poslancov.
„Nie. Rýchly odsun vojakov nebude. To možno urobiť až po dohode s Američanmi.“
Tento týždeň sa objavili dohady, že Brown zvolá predčasné voľby skôr ako v roku 2009. Čo by tým získal?
„To by bola riskantná stratégia. Rozdiel medzi labouristami a konzervatívcami je stále tesný. Brown musí ukázať, čo je v ňom a ľudia potrebujú čas na to, aby ho mohli hodnotiť. Myslím, že bude opatrný .“
Podľa posledného prieskumu labouristi opäť vedú nad konzervatívcami. Môže to byť dlhodobý trend?
„Zaujímavé bude, čo sa objaví v prieskumoch o pár mesiacov. Keď nastupoval David Cameron do čela strany, popularita konzervatívcov rovnako narástla. Treba počkať na výsledky vládnutia.“
(hud)
Stĺpček Petra Schutza
Tony
Po desiatich rokoch, čo sme ho vídavali v správach temer každý deň, Tony Blair už nie je britským premiérom. Z Dolnej snemovne ho vyprevádzali aplauzom, dokonca aj David Cameron, to však naozaj nie je príznačné pre posledné obdobie v úrade. Parlamentné voľby Blair nikdy neprehral, Spojené kráľovstvo však už prahlo po zmene. A dočkať sa muselo i preto, lebo Gordon
Brown, ktorý ho strieda, už dlho a okato dával najavo, že sa netúži stať najdlhšie slúžiacim ministrom financií v histórii Británie.
Výraznejšieho štátnika na prelome tisícročí Európa nemala. Blair bol skutočným lídrom nielen doma, ale aj v únii. Alebo aspoň mocným protihráčom (brzdou) „motora“ Schöder-Chirac. Jeho odchod je záverečným akordom generačnej výmeny na európskej scéne.
Čo prinesie osoba Gordona Browna, pre ktorého boli globálne a „unijné“ témy odjakživa vedľajšie, netušia dnes ani britskí komentátori. Orientáciu ešte sťažuje, že rošády vo Francúzsku a Nemecku spochybnili i zlaté pravidlo politiky, že všetky zmeny vedú k horšiemu.
FOTO – REUTERS, ČTK/AP, TASR/AP
Autor: Londýn
