Po prvý raz prichádzate ako tréner na Slovensko, do 30-tisícového Ružomberka. Pre vás to musel byť krok do neznáma. Vnímate to tak?
„Nie je to také hrozné. Slovensko nie je pre mňa cudzina. Počas svojej kariéry som tu odohral množstvo zápasov. Na Slovensku mám veľa kamarátov. Ani s menším mestom nemám žiadne problémy. Veď Teplice, kde bývam, majú len o tridsaťtisíc duší viac. To vôbec nie je dôležité.“
Ste prvý raz v Ružomberku?
„Bol som tu svojho času na vyhlásení ankety Jedenástka roka a s reprezentáciou pred majstrovstvami sveta v Španielsku v osemdesiatom druhom, keď sme v Ružomberku hrali prípravný zápas s Austriou Viedeň. To je už dvadsaťpäť rokov. Štadión je úplne iný. Vtedy tu okolo ihriska bola atletická dráha a za ňou nízka tribúnka. Súčasný štadión je veľmi pekný.“
Zatiaľ sa viac-menej zoznamujete s novým kolektívom. Aké sú vaše prvé poznatky?
„Čas na spoznanie hráčov bol veľmi krátky. Navyše, na sústredení bolo až tridsaťdva futbalistov. Takže spoznávanie bolo trošku zložitejšie. Môj prvý dojem je, že mužstvo je na veľmi dobrej technickej úrovni.“
Ktoré posty treba posilniť alebo doplniť?
„Dôležité je, aby sme získali klasického ľavého obrancu, do stredu poľa sa žiada skúsený futbalista, ktorý by bol tvorcom hry, a do útoku jeden vyšší útočník. Taký typ, ako bol predtým v Ružomberku Nezmar.“
Sú už dohodnuté nejaké posily?
„Mám vytypovaných hráčov. Pokiaľ však nedôjde k podpisu, nemá zmysel mená spomínať.“
Po vlaňajšom historickom zisku titulu skončil Ružomberok v lige štvrtý, s čím nebola spokojnosť. Miestna futbalová verejnosť je určite plná očakávania, takže budete pod nemalým tlakom. Čo vy na to?
„Nič sa nedá robiť. To je údel trénerov. Verím, že budeme hrať pekný futbal a ľudia budú spokojní. Ideálne by bolo, keby nám vyšlo hneď prvé stretnutie s Trnavou a mužstvo sa chytilo.“
O vás je známe, že ste vyznávačom ofenzívneho futbalu.
„Vždy bolo mojou snahou produkovať útočný futbal. Taký, ktorý sa ľuďom páči, na ktorý chodia. Skôr ma poteší, keď moje mužstvo vyhrá 4:3 ako 1:0.“
