Práve oná vernosť jednému divadlu a mestu sa stala legendou. Pôvodne vyučený krajčír patril k jednému z najsilnejších ročníkov v dejinách českého divadla, ktorý nastúpil v roku 1949 na pražskú DAMU. Radoslav Brzobohatý, Petr Haničinec, Vladimír Brabec, Josef Zíma, Jana Štěpánková… Štyridsaťosem absolventov!
Karel nastúpil do Mostu s celou skupinou svojich spolužiakov. V oblastnom divadle nasadil vysokú latku. Celé roky mal, ako jeho slávni spolužiaci, možnosť odísť do pražských divadiel. Nešiel. V súčasnosti plnej zhonu po pominuteľných kariérach skoro nepochopiteľné.
Bol autentický aj v tom dávno zabudnutom, neviditeľnom, ale pre divadlo takom kľúčovom správaní v súbore, s kolegami (hlavne s tými mladšími), ale i s celým zázemím divadla od kulisákov po upratovačky. Vrátane toho, dnes tak zdanlivo nepotrebného haraburdia, aké predstavujú pojmy ako pokora, charakter, profesijná česť.
Niet pominuteľnejšej profesie, než je divadelné herectvo. Dobrá povesť je tým najcennejším, čo môže po človeku zostať. Kto sa tým v našom živote môže pochváliť?
Autor: Břetislav Rychlík
