Aj preto sú jeho hrané snímky, ktoré kritizujú tiež ženskú diskrimináciu, doma v Iráne zakázané. No soškami z najvýznamnejších festivalov je obsypávaný - má Cenu poroty z Cannes, Zlatého leva z Benátok aj Strieborného medveďa z Berlinale. Režisér JAFAR PANAHI, predseda hlavnej poroty na Artfilme.
Kým začnete v Iráne nakrúcať, prejdete si procedúrou cenzúry. Niektorí slovenskí umelci nostalgicky spomínajú, ako ich mantinely totality a cenzúry vybudzovali k lepším umeleckým výkonom, k hľadaniu subtílnych foriem ako vyjadriť posolstvo. Môže byť cenzúra inšpiratívna?
„Neverím, že cenzúra robí ľudí kreatívnych. Tvoriví umelci budú vždy tvoriví. Možno pre niektorých umelcov, pre ich charakter, sú také obmedzenia inšpiratívne. Možno im taká situácia dáva viac motivácie. Takže ich inšpirácia je iná. Ale obmedzenia u vás už zmizli, no tvorivosť nezmizla. Možno je teraz ťažšie nájsť tému.“
Naozaj? Nie je v takzvanej slobodnej spoločnosti tých tém dosť?
„Veď to. Tvoriví umelci majú témy vždy. Možno sú len leniví.“
V hierarchii cenzúry je najnebezpečnejším, posledným vysneným schodíkom cenzorov autocenzúra. Ako sa proti nej bránite?
„Jednoducho. Keď nakrúcam, nemyslím na nič iné. Ak by som sa vtedy strachoval o vkus diváka, už by som sa prispôsoboval. To platí, aj ak by som myslel na vkus kritikov alebo politikov. Keď skončím nakrúcanie, až vtedy sú to dôležité otázky. Autocenzúra je omnoho horšia ako štátna cenzúra. Len jeden človek musí byť absolútne spokojný s filmom: môj spriaznený divák – moje vedomie.“
Filmy v bývalom Československu boli zamknuté v trezore. Vaše zakázané filmy v Iráne sa dostávajú k iránskemu divákovi aj vďaka čiernym kópiám na DVD. Aký je teda váš postoj k pirátskym kópiám?
„Majú veľký vplyv na priemysel. Je zaujímavé zisťovať, či je čierny trh väčší v krajinách s cenzúrou, alebo bez nej. V Iráne je to výsledok cenzúry. Keď divák neverí verzii filmu v kine, hľadá si ju v origináli. Vo filmoch zo Západu napríklad vystupuje brat so sestrou, no v origináli sú to milenci. Takto sa zničila dôvera divákov a vytvoril sa silný čierny trh. Teraz ľudia robia všetko naopak, ako ukazuje štátna televízia.“
Čierny trh má takto podvratný význam pre spoločnosť. Irán je údajne štvrtou krajinou v počte blogerov. Je to tiež znamenie, čo sa deje v iránskej spoločnosti s pojmom sloboda?
„Jasné, na internete nie je cenzúra. Keď ľudia nedôverujú novinám, čítajú weblogy na internete. Dôverujú im viac ako štátnym novinám.“
Vo vašich filmoch Kruh aj Ofsajd sa venujete postaveniu žien v iránskej spoločnosti, a preto ste nežiadaný filmár v Iráne. Ako sú na tom vaše herečky?
„Pre uzavreté systémy je problém myšlienka a nie tí, ktorí ju prezentujú. Nebudú postihovať herečky, lebo myšlienka je moja. A mnohé nie sú profesionálne herečky, nemajú im čo zakázať.“
Počas islamskej iránskej revolúcie sa silno naštartovalo liberalizačné hnutie žien. Postupne sa dostali aj vo filmovej infraštruktúre k dôležitým pozíciám. Máte ich vo svojom filmárskom tíme?
„Áno, a snažím sa spolupracovať aj s mladšími filmárkami. Keď Shirin Ebadi dostala Nobelovu cenu, práve som získal filmársku cenu. Venoval som ju jej. V tom istom čase sa snažili umlčať v Iráne, že Ebadi získala cenu. Ale roznieslo sa to cez internet a mnohí ju prišli čakať na letisko.“
Aj ste sa pridali ku kampani za odstránenie legálnej diskriminácie žien Milión podpisov?
„Bol som medzi prvými, ktorí to podpísali.“
Autor: Trenčín
