Pablo Picasso, Max Ernst, Salvador Dalí, Samuel Beckett, Bertolt Brecht, Jean Cocteau. To je len zopár mien z vyberanej spoločnosti, ktorá sa do konca týždňa zdržuje v priestoroch Umeleckej besedy slovenskej. Presnejšie povedané, sú tu ich podobizne, pochádzajúce z pera významného priekopníka českej avantgardy Adolfa Hoffmeistra (1902 – 1973).
Vďaka mnohostrannému talentu pôsobil ako právnik, maliar, literát, publicista, dramatik či diplomat. Pestré pole pôsobnosti mu zaručilo pestrý život, zrejme oveľa pestrejší, aký by si bol sám prial – pred fašizmom uteká do Paríža, kde ho neskôr nespravodlivo obvinia zo špionáže a uväznia. Cestuje po svete, chrlí reportáže, básne, divadelné hry, karikatúry, koláže. V sedemdesiatych rokoch mu zakázali akúkoľvek verejnú činnosť a tak odchádza do dôchodku.
Autorova záľuba v karikatúrach možno súvisela s jeho inou vášňou – mapami a atlasmi. „Mapa je presná skratka sveta. Hoffmeister zhotovuje zjednodušené a presné diagramy tvárí, postáv a udalostí. Nie je karikaturistom, ale kartografom nášho kultúrneho zemepisu.“ Takto nejako sa o svojom kolegovi a priateľovi vyjadrili Voskovec a Werich. Nemýlili sa – Hoffmeister dokázal pomocou minimálnych prostriedkov namiešať samotnú esenciu osoby, jej vzhľad i povahové črty. Hrubé línie, prerastajúce do geometrických plôch, dodávajú Picassovi prísnosť a silu. Naopak, krehký vhľad Františka Kupku dosahuje jemnými, sukovitými a prerušovanými čiarami. V tvorbe badať vplyv dadaizmu, ale i „naivného“ umenia Henryho Rousseaua.
Centrálny priestor Umeleckej besedy je venovaný Xénii Hoffmeistrovej a výberu z pomerne nedávnej výstavy Veci v pražskej galérii Nová síň. Názov výstavy bol zvolený výstižne. Autorku fascinujú veci dennej potreby – domáce spotrebiče, rôzne mechanické strojčeky, náradie. Sem-tam pridá bizarnejšiu ingredienciu a vzájomným pospájaním všetkých prvkov sa z „vecí“ stávajú sochy podivných surreálnych bytostí, akou je napríklad Föhnix, zložený zo zvieracích kostí, fénu, lampy a vidličiek. Autorka oživuje veci aj prostredníctvom maľby či asambláže.
Výstava je naozaj obsiahla. Jediný, kto sa musel z priestorových dôvodov uskromniť, je Adam Hoffmeister (syn Adolfa Hoffmeistera, manžel Xénie). Venuje sa grafickej tvorbe a vo foyeri galérie sa prezentuje výberom plagátov najmä zo 70. a 80. rokov k divadelným predstaveniam.
Autor: Silvia Peťková (Autorka je výtvarná teoretička)
