Aj keď je dážď pre tenistov vždy nepríjemným faktorom, v Londýne môže mať aj svoje výhody. Tým, že sa zápasy začínajú hrať neskôr ako na iných turnajoch - lebo vraj tráva doobeda ešte spí - často sa stane, že zápasy, ktoré sú v pláne posledné, bývajú zrušené. Alebo sa neodohrá ani gem a hráči, ktorí neboli na pláne, majú ďalší deň voľna. Vtedy majú možnosť si prednostne zakúpiť vstupenky na divadelné predstavenia, filmové premiéry, alebo koncerty, ktorých je v Londýne veľký výber.
Zväčša sú to lístky VIP, a tak okrem umeleckého zážitku má človek aj výborné miesto a pohodlie. Je to vhodný relax a veľa hráčov tieto možnosti využíva. Na niektoré akcie sú aj poradovníky a potom sa vždy viac teší ten, ktorý v ten deň nie je na programe a môže ísť na koncert alebo film.
Vďaka veľmi nestálemu počasiu má vrchný rozhodca vo Wimbledone priame spojenie s meteorologickou stanicou na letisku, a tak sa stane aj to, že síce prestane pršať, hráči sa zberajú na kurty, ale z reproduktorov sa ozve, že síce uz neprší, ale o desať minút opäť začne. A ono naozaj začne znovu pršať.
Pre trávnatý povrch je typické, že aj najmenšia vlhkosť z neho robí úplnú šmykľavku. Aj preto je ku každému kurtu pridelená čata 10-12 ľudí, ktorí hneď, ako sa blíži dážď, už čakajú pri každom kurte, aby ho prikryli hneď ako padnú prvé kvapky. Majú to špeciálne natrénované, všetko stihnú za pár minút. Niekedy naozaj stačí tých pár kvapiek a hráči v snahe dohrať výmenu končia šmykom až v plachte. Zažila som komickú situáciu, keď sa hráč otočil k zberačovi pre loptičku na servis a v momente, keď sa otočil naspäť, už nemal cez čo servovať, lebo sieť bleskovo zbalili a on už len musel utekať, aby nezavadzal pri zakrývaní kurtu.
Autor: Radka Zrubáková, autorka je bývalá profesionálna tenistka
