Bruselský Eurobarometer robí pravidelne prieskumy medzi obyvateľmi únie, koho by si najviac želali medzi sebou. Nórsko vždy vyhráva. Paradoxne tento štyri a pol miliónový národ o členstvo v únii ani veľmi nestojí.
Ak by sa teraz konalo referendum, so vstupom by súhlasilo 42 percent obyvateľov. Proti je 48 percent. Posledné prieskumy zverejnila včera tlačová agentúra NTB.
Hlasy „nie“ prevládajú od začiatku roku 2005, keď kríza únie po neúspešných referendách v Holandsku a Francúzsku zasiahla aj Škandináviu.
Demokratický deficit
„Prevláda názor, že o veciach sa lepšie rozhodneme doma v Oslo ako v Bruseli. Naša politická kultúra a demokracia patrí medzi najrozvinutejšie v Európe. Kritici poukazujú na demokratický deficit, ktorý únia má. Napríklad, že zástupcovia komisie nie sú volení priamo ľuďmi, ale nominujú ich vlády,“ hovorí nórska politologička Annelin Andersen.
Nórsko patrí do trojky najväčších exportérov ropy. Množstvo peňazí vo fondoch, ktoré zúročujú ropné zisky pre budúce generácie, prekročilo 160 miliárd dolárov. V prepočte je to 36 tisíc dolárov na obyvateľa.
Obrovské bohatstvo vedie k tomu, že domáci nevidia dôvod na bližšie vzťahy s Európou. Tým sa odlišujú od strednej a východnej Európy, ktoré považujú členstvo v únii ako impulz pre ekonomický rozvoj.
Farmári sú proti
Nórski poľnohospodári dostávajú od štátu vysoké dotácie a tým sa udržiavajú pri živote aj malí farmári. Ich príjmy sú ešte vyššie ako v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky únie (CAP). Vstup do únie preto mnohí považujú za ohrozenie svojej existencie.
Obavy sú aj z rybných kvót, ktoré stanovuje Brusel. Navyše do nórskych výsostných vôd by mali prístup aj rybári z lacnejších krajín. „Existuje strach, že naše vody zaplavia španielske lode,“ hovorí Anderson.
Nové referendum nehrozí
Nóri už členstvo v únii dvakrát odmietli. Teraz je diskusia o vstupe viac-menej mŕtva. Téma roky rozdeľuje aj politické strany a súčasťou koaličných zmlúv je pravidelne tzv. samovražedná klauzula. Tá umožňuje strane, ktorá odmieta členstvo v únii, pohroziť pádom vlády, ktorá by do únie smerovala. Nové referendum neplánuje ani súčasná koalícia na čele s labouristami.
Bývalý premiér Kjell Magne Bondevik tvrdí, že treba vyčkať, ako sa bude v únii dariť nováčikom z východnej Európy. „Mnohé sú malé štáty ako Nórsko,“ povedal podľa Reuters. Nórsko sa obáva, že ho únia zhltne a nebude prihliadať na jeho špecifické záujmy.
Praktické výdobytky únie už aj tak platia a laik ani nezbadá, že prešiel na územie EÚ. Na hraniciach nie sú kontroly a Nóri nepotrebujú v únii pracovné povolenia.
Krajina je tiež členom Európskeho ekonomického priestoru a preberá 80 percent únijných zákonov. Bývalý šéf Európskej komisie a dnešný taliansky premiér Romano Prodi pred pár rokmi trefne povedal, že „Nóri sú najlepším členom únie“.
