BRATISLAVA. Ministerka práce Viera Tomanová predložila včera na tripartite zvýšenie minimálnej mzdy. Nedodržala tak vlastný sľub – nechať minimálnu mzdu nemennú aspoň do konca tohto roka. Dala ho minulý rok, keď zdôvodňovala, prečo má najnižší možný mesačný plat stúpnuť na 7600 korún.
Napokon sa však o ministerkiných návrhoch zvyšovania (8260 alebo 8450 korún) rokovať nebude. Hneď na začiatku včerajšieho rokovania tripartity ministerka materiál stiahla. „Črtá sa dohoda medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov,“ vysvetlila Tomanová svoj ústupok.
Odborári a zamestnávatelia sa majú stretnúť už zajtra. Rokovať by mali nielen o novej možnej výške minimálnej mzdy, ale najmä o novom mechanizme, na základe ktorého sa bude jej výška pravidelne upravovať. „Náš návrh je taký, že minimálna mzda má zohľadňovať možnosti ekonomiky,“ potvrdil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Sabol nezmenenú optiku.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš mu tentoraz neoponoval, zdôraznil hľadanie nového modelu. „Chceme nájsť mechanizmus, ktorý bude stabilný a ktorý by dlhodobo stanovoval určovanie minimálnej mzdy.“
Dnes platný zákon hovorí, že ak sa odborári a zamestnávatelia nedohodnú, vláda má právomoc stanoviť výšku minimálnej mzdy.
Bude nový zákon
Ministerka Tomanová zatiaľ nesplnila ani sľub predložiť tento rok nový zákon o minimálnej mzde a stanoviť nový mechanizmus jej výpočtu.
„Zákon sme nestihli pripraviť tak, aby bol účinný pred októbrovým zvýšením minimálnej mzdy,“ povedala včera. Tvrdí však, že jej rezort podporí dohodu, ktorá vzíde z rokovania odborárov a zamestnávateľov.
Tomanová včera odmietla komentovať aj prísľub premiéra Fica, ktorý minulý rok už ako premiér ohlásil zvýšenie minimálnej mzdy aspoň na úroveň 60 percent priemerného platu v národnom hospodárstve. Ak by to tak malo byť, minimálna mzda by tento rok musela dosiahnuť viac ako 11 200 korún. „Odporúčam vás na Programové vyhlásenie vlády, tam takéto znenie nemáte,“ odmietla komentovať premiérove slová ministerka Tomanová.
Berie ju málokto – ovplyvňuje tisíce
Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat poberá na Slovensku minimálnu mzdu iba 1,7 percenta zamestnancov. Ide zväčšia o menej kvalifikovaných pracovníkov.
Slovenským problémom je previazanosť minimálnej mzdy s výpočtami rôznych dávok. Ide napríklad o živnostníkov, ktorí platia odvody do fondov z minimálnej mzdy. Podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej „je ich veľmi veľa, lebo suma odvodov zo súčasnej minimálnej mzdy je aj tak vysoká“.
Živnostenský zväz má svojich zástupcov aj v rokovaniach s ministerstvom o stanovení nového mechanizmu na výpočet minimálnej mzdy. Podľa Kromerovej sú však tieto rokovania nepružné. „Dominuje v nich vláda a ministerstvo,“ povedala. V prípade neúspechu rokovaní má podľa nej vláda argument, že aj tak so zástupcami zamestnávateľov rokovala.
Jednou z možností, ako stanoviť objektívnu výšku mzdy, sa Kromerovej pozdáva nemecký model. Tam sa výška minimálnej mzdy stanovuje podľa odvetvia a podľa regiónu. A nie celoplošne, ako je to u nás.
