Upozornil na to napríklad článok v Hospodářských novinách. Podľa experta na vzdelávanie Tomáša Chocholeho bude sa treba okrem neskoršieho odchodu do dôchodku naučiť aj pracovať a žiť s cudzincami vo väčšej miere ako dnes.

„Mali by sme vedieť, čo od zahraničných pracovníkov chceme a čo im ponúkame,“ vysvetľuje Chochole. Ak si budeme chcieť cudzincov udržať, musíme im tu umožniť aj žiť. To znamená naučiť sa jazyk, pochopiť kultúrne a historické súvislosti a vzdelávať sa. Žiadny fungujúci systém vzdelávania cudzincov a imigrantov dnes neexistuje.

Príkladom môže byť Nórsko, ktoré je na prílive cudzincov doslova závislé. Túto situáciu riečia Nóri dvoma spôsobmi. Oslovujú konkrétne pracovné sily, ktorým umožňuje jednoduchú certifikáciu, pri ktorej stačí preukázat praktické zručnosti danej profesie a základnú jazykovú znalosť, rýchlu legalizáciu práce so zodpovedajúcu mzdu. Alebo dáva pracovnú príležitosť prisťahovalcom, u ktorých skúma úroveň vzdelania, podľa ktorej potom absolvujú povinnú výuku 250 hodín nórštiny a 50 hodín spoločenského základu v rodnom jazyku.

Tento program oficiálně zaštiťuje vláda, a tak sa cudzinci a imigranti stávajú súčasťou ekonomickej stability krajiny, bez toho, aby boli vnímaní ako nežiadúci hostia.

„V súťaži o pracovné sily bude západ vždy atraktívnejší pre prisťahovalcov a má tiež s príchodem ľudí zo zahraničia dlhoročné skúsenosti,“ uzatvárá Chochole. Bez cudzincov sa však Česká republika podľa neho ďale nezaobíde.

Autor: Zdroj: www.kcvjs.cz