Vláda tento týždeň odvolala plnomocnenkyňu pre rómske komunity KLÁRU ORGOVANOVÚ. Rozprávali sme sa s ňou o dôvodoch odvolania.
Chýry o vašom odvolaní sa šírili dlhšie. Kedy ste sa to dozvedeli vy?
„Vedela som, že sa to chystá. Vicepremiéra Čaploviča som sama niekoľkokrát vyzvala, že ak mi nedôveruje a neprijíma materiály, ktoré mu predkladáme, nech ma odvolá. V pondelok som už vedela, že ponuku robiť splnomocnenkyňu dostala Anina Botošová, ale keď som sa pýtala vicepremiéra, odpovedal, že som stále šéfkou. V stredu som bola zbalená na služobnú cestu, keď mi začali volať novinári. Pán Čaplovič si ma k sebe zavolal okolo jednej.“
Čaplovič tvrdí, že chce riešiť predovšetkým vzdelanie Rómov, kým vašou prioritou boli byty.
„Obvinil ma, že neplním priority vlády, ale žiadne neexistujú, lebo pán vicepremiér nikdy nevypracoval nijakú koncepciu. Ak by rozumel predchádzajúcej politike, vedel by, že sme spustili komplexný spôsob riešenia. Vznikli terénni sociálni pracovníci, asistenti učiteľa, otvorili sa nulté ročníky, urobili sa testy na diagnostiku rómskych žiakov, aby ich nebolo toľko v špeciálnych školách. Začalo sa s výučbou rómskeho jazyka. Otvorili sa tri stredné školy a množstvo iných vecí. “
A aký je efekt?
„V rómskej problematike urobíte päť dobrých krokov, ale päť zlých ide proti vám. Niekomu pomôžete, no on stratí zamestnanie, stane sa neplatičom a deložujú ho. Pre niektoré skupiny to znamenalo posun, existuje katedra rómskej kultúry, máme mnoho vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Aj program asistenta učiteľa bol dobrý, pretože v zákone je výnimka na vzdelanie do roku 2010, ak chcú Rómovia zostať asistentmi, mnohí začali študovať.“
Venujú sa noví vysokoškoláci komunite?
„Mám ľudí v regionálnych kanceláriach, ktorí skončili vysoké školy. Aj mimovládne organizácie majú kvalifikovanejších ľudí.“
Za vašej éry pribudlo 1800 bytov. Keď Nadácia S.P.A.C.E mapovala osady, zistila, že niektorí Rómovia žijú dokonca v akýchsi zemľankách. Komu pomohli nové byty?
„V politike bývania, ktorá je kritizovaná, je systém a ten vznikol v spolupráci so samosprávami a ministerstvom regionálneho rozvoja. Začalo sa to tým, že sme z predvstupových fondov dostali peniaze na infraštruktúru, ale povedali nám - my dáme infraštruktúru, no domy nebudú? Ministerstvo teda vyčlenilo fond na výstavbu domov nízkeho štandardu a nastavili sme podmienky – Rómovia sa mali podieľať na výstavbe. Do miest, kde sa stavalo, smerovali aj peniaze na vzdelávanie, komunitnú prácu a výsledkom je, že si starostovia vyriešili nevyrovnané pozemky, zbúrali sa chatrče a zlepšila sa kvalita života ľudí. Samozrejme, hneď počujem otázku – veď oni ich zasa zničili.“
Áno, v diskusii pod článkom o vašom odvolaní sa písalo: Čo pomôže pekný nový byt človeku, ktorý podporu minie na chľast, nemá hygienické návyky, všetko devastuje a robiť nechce. Zarábať by chcel milióny a ledva má základnú školu.
„Iste, v mnohých lokalitách sa to stalo. Ak presťahujeme 15 ľudí z jedného domčeka do bytu, ktorý nie je oveľa väčší, tak je ťažké udržať ho v poriadku. Mnohí starostovia však využili tieto peniaze rozumne. Je to kľúčová otázka, darmo budeme týmto ľuďom rozprávať o vzdelávaní, keď nebudú mať strechu nad hlavou a čo jesť.“
Mapovanie ukázalo, že až 60 percent z 320-tisíc Rómov u nás žije integrovane s majoritou. Prečo o nich nepočuť a spoločnosť pozná len obraz Róma z osady?
„Šesť rokov rozprávam, čo sme urobili a stále som prekvapená, ako niektorí ľudia reagujú. Možno o tom nechcú vedieť alebo majú svoju predstavu silne zafixovanú. Môžu za to aj médiá. Ukazovať ľudí bez problémov nie je zaujímavé. A môžu za to aj rómski lídri, ktorí hrajú hru ako upútavať pozornosť politikov a obyvateľov.“
To bol aj prípad protestov po reforme sociálneho systému?
„Protesty vyvolala reforma, nemyslím si, že boli organizované. Vtedy som odpísala rómskych lídrov. Hovorím o ľuďoch, ktorí sa v každej vláde snažia niekoho získať na svoju stranu, byť v poradných zboroch, podávať si ruky s podpredsedom. Vtedy sa mohli postaviť na správnu stranu a získať slušnú sumu na riešenie problému, ale nezískali nič. Boli u mnohých ministrov, ale politici zistili, že sú slabí.“
Povedali ste, že sa obávate, že nová splnomocnenkyňa podľahne tlaku týchto lídrov.
„Sú to ľudia, ktorí sú často v médiách. Už sa točia okolo novej splnomocnenkyne.“
Čaplovič už ich tlaku podľahol?
„Pán Čaplovič téme nerozumie, ale to nie je podmienka. Musí mať najmä dobrý aparát, ktorý mu pripravuje podklady a on ich má politicky presadzovať. Náš úrad však odblokoval, nikdy sa nestretol s mojimi zamestnancami. Založiť si svoju komisiu a má svoju poradkyňu.“
Za vaším odvolaním je vraj práve jeho poradkyňa Erika Adamová. Vyčíta vám vraj, že ste nedostatočne podporovali školu jej otca?
„Istý konflikt tam bol. Jej otec má skutočne školu v Košiciach, ktorá od nás roky dostávala podporu na základe dobrých projektov, ale potom si žiadala podporu aj jej nevlastná matka. Nie ja, ale komisia rozhodla, že nemôžeme podporiť ďalšiu školu v rovnakom meste, nech najskôr preukáže, ako vie fungovať. Nemyslím si však, že s tým má problém slečna Adamová.“
Podpredseda vlády hovorí, že chce integráciu Rómov. Asi to nebude mať jednoduché. V Letanovciach ľudia nechcú Rómov vo svojej blízkosti. Keď sa zaviedli dotácie na stravu, niektorí rodičia nechceli, aby ich deti jedli s rómskymi.
„Väčšia integrácia je ilúzia. Na nové bývanie Rómov vám nikto nedá pozemok blízko obce. Na bývanie poskytuje dotáciu ministerstvo výstavby, my sme aspoň do podmienok dostali, že pozemky musia byť v intraviláne.“
Protesty väčšiny, negatívny obraz Rómov. Nezanedbal váš úrad prácu s väčšinovým obyvateľstvom?
„Keď som v roku 2001 nastúpila, dostali sme grant na tréningy starostov a hovorcov, lebo nepoužívali politicky korektný jazyk. Stretávala som sa so šéfredaktormi a pýtala sa, či nie je možné o Rómoch viac písať. Myslím, že sme otvorili verejnú diskusiu.“
Čaplovič je podľa vás nekompetentný. Csákymu sa vyčítalo, že pozná len jednu menšinu. Ktorý bol lepší?
„Tento úrad vznikol formálne v roku 1999, museli sme ukázať, že sa niečo robí. Predchádzajúca vláda preto, že sme chceli vstúpiť do Európskej únie, vedela, že je to dôležité. Preto sme pripravili množstvo podkladov a popri tom sa podarilo presadiť veľa vecí. Rozdiel je tiež v tom, že pán Csáky bol galantný a keď som povedala, toto je dôležité, on to prijal a presadzoval.“
Na úrade splnomocnenkyne bude odbor pre eurofondy, nie je to dôvod, prečo sa mení vedenie?
„Samozrejme, o eurofondy sa každý zaujíma, ale program je transparentný. Úrad nerozhoduje o peniazoch, len má nútiť zodpovedných viac premýšľať. Presadili sme, aby podpora riešenia rómskej problematiky išla cez všetky operačné programy. Jeden starosta môže získať peniaze z viacerých programov, no musí mať stratégiu sociálnej inklúzie na niekoľko rokov. Úrad by mal schvaľovať tieto stratégie a vďaka eurofondom potom pomôcť starostom napísať projekty. O ich podporu sa už budú obce uchádzať na ministerstvách, ale tie už budú vedieť, čo videla splnomocnenkyňa.“
Nezamestnanosť historicky klesla, podľa všetkého dnes bez práce zostávajú práve Rómovia. Ako sa dá riešiť ich nezamestnanosť?
„Ak sa zlepšilo prostredie na zamestnávanie, zlepšilo sa pre skupinu, ktorá je viac pripravená, má vzdelanie, je bližšie pri meste, kde je možnosť práce. Rómovia ostávajú na okraji a sú v situácii, keď potrebujú pomoc, napríklad štátom podporované miesta.“
Premiér kritizuje odchod ľudí do zahraničia. Odchádzajú aj Rómovia vraj často tí aktívnejší, vzdelanejší. Čo to spraví s komunitou ?
„Skutočne odchádzajú ľudia zo strednej vrstvy, ktorí vedia komunikovať, majú v zahraničí známych, nie ľudia z osady. Mnohí si povedali, že takto to ďalej nejde a našli si prácu v Čechách. Čo ma mrzí, že s ľuďmi z osád už začali obchodovať akési mafie, ktoré ich na istý čas zoberú do zahraničia, zabezpečia im tam dávky, pošlú ich domov a získavajú tieto peniaze.“
Do Čiech vraj chodia Rómovia na čierno a doma stále poberajú dávky.
„Nemyslím si, že sa to týka výhradne Rómov.“
Pocit, že to ďalej nejde, spôsobila reforma s heslom „pracovať sa oplatí“ alebo je to generačná zmena?
„Reforma ovplyvnila veľa a ovplyvnila aj myslenie. Ľudia si povedali, že sa z dávok nedá vyžiť a musia niečo urobiť. Možno je to aj otázka práce s mladými ľuďmi, ktorí už nechcú žiť ako rodičia, a keď budeme s nimi pracovať my aj mimovládky a budú mať informácie, mnohí sa chytia.“
Takže o pár rokov nebudeme poznať osady?
„Vždy som verila, že sa to dá. Aj dnes už mnoho obcí vyriešilo infraštruktúru, bývanie a dnes už rieši zamestnanosť a Rómov má v zastupiteľstve.“
Už viete, čo budete robiť?
„Spievanie v Nemecku bol žart. S priateľmi sme trénovali, čo poviem, keď to príde, a niekomu napadlo - povedz, že budeš spievať v Nemecku. Úprimne neviem. To spievanie by možno nebolo zlé.“
