Sú pomalé a bezbranné. Nedokážu pred nami utiecť ako hraboše, ani uletieť ako škorce či drozdy, nevedia sa ani zahrabať do zeme ako krty. Napriek tomu narobia záhradkárom nesmierne škody. Sú to slimáky - "bezdomovci" - ktoré pre slizké telo nazývame slizniaky.
Slizniaky sú bezdomovci preto, že si na chrbte nenosia svoj domček - ulitu. Títo škodcovia nemajú prirodzených nepriateľov, okrem človeka a ich príbuzných - slimákov záhradných. Slimáky záhradné (s ulitami) si totiž rady pochutnávajú na vajíčkach slizniakov, a preto by sme ich mohli považovať za našich pomocníkov. Slizniak totiž dokáže za noc zničiť celú debničku semenáčikov, niekoľko nevítaných návštevníkov záhradky či skleníka za krátky čas zdecimuje celé hriadky šalátu.
Najjednoduchší spôsob boja proti slizniakom je ručný zber. Ak sa niekomu tento spôsob protiví, môže si pomôcť pomerne pracným spôsobom - oplotením zeleninových hriadok nízkym a hustým drôteným pletivom. Na hornej strane ho ohneme nadol, aby slizniaky nemohli oplotenie prekonať. Iným postupom je nasypať okolo zeleninových hriadok pásy drobného štrku, pilín alebo popola, cez ktoré sa slizniaky nedostanú. Takáto ochrana však funguje iba za suchého počasia, lebo dážď tieto prekážky obyčajne odplaví. Najúčinnejší a najnovší spôsob je hubenie slizniakov pomocou chemických granúl, ktoré dostať kúpiť v špecializovaných predajniach. Granule, ktoré rozsypeme po záhrade alebo v skleníku, si "poradia" aj bez našej námahy so slizkými votrelcami.
Jozef Pobjecký
