Vládnuť v pekle - Árijské bratstvo

Všetko, čo vieme o Tylerovi Davisovi Binghamovi, pochádza z čias, keď nastúpil do väzenia. Ako keby ani neexistoval, kým sa nedostal do problémov so zákonom. Práve vo väzení, odsúdený za dve ozbrojené lúpeže a drogové prečiny, sa stal popredným členom Árijského bratstva, najobávanejšieho väzenského gangu Ameriky.Bolo to vo väzení, kde sa Tyler Davis Bingham naučil vytlačiť v ľahu 225 kíl, stal sa rovnako širokým ako vysokým a vyslúžil si prezývky "Kolos" a "Superbeloch". Práve tam prišiel charizmatický, veľmi inteligentný a sčasti židovský Kolos k svojim tetovaniam - na jednom ramene má Dávidovu hviezdu a na druhom swastiku. A práve vo väzení ho minulý rok odsúdili na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia za vydieranie a vraždu. Hrozil mu trest smrti, ale jeho bývalá priateľka Penny Allampreseová možno obmäkčila srdcia porotcov svojím opisom chlapca ukrývajúceho sa v tomto hrôzostrašnom mužovi.

"Mal gaštanové vlasy, krásny úsmev a po oboch bokoch dievčatá," povedala súdu v Santa Ane v americkom štáte Kalifornia. Ona mala 12 rokov a on 14, keď sa rozhodli spolu ujsť. "Ukradol auto a o polnoci sme sa stretli. Chystali sme sa do Texasu, aby sme sa zosobášili. Ale ešte v kalifornskom Barstowe ho zatkli."

Bolo jasné, že to bol vtedajší pobyt vo väzení, ktorý zmenil tohto pubertálneho rytiera Gallahada na jedného z najdesivejších mužov v USA. Zmenil ho, kým on a jeho gang nezačali meniť väzenie.

"V každej vrstve spoločnosti existuje kódex," povedal kedysi jednej zo svojich nespočetných porôt. "Takže my máme iný druh morálky a etického kódexu. Je oveľa prapôvodnejší."

Väzenská bezpečnosť

Ako mnoho iných sfér pôsobnosti verejného života, aj v amerických väzeniach v 60. rokoch zrušili rasovú segregáciu, čo viedlo k vzburám. V nových, "zmiešaných" väzeniach, tvorili belošskí, černošskí a hispánski odsúdenci gangy, aby sa chránili. Prvý biely gang vznikol vo väzení San Quentin v Kalifornii ako kombinácia motorkárov s dlhými dôstojníckymi fúzmi a neonacistov. V roku 1967 prijal názov Árijské bratstvo (AB).

Bratstvo bolo zdanlivo gangom uplatňujúcim prevahu belochov, ale v skutočnosti ho odlišovalo násilie. Členstvo bolo založné na princípe "krv prijíma, krv vylučuje" (museli ste niekoho zabiť, aby ste sa stali členom a ostali ste v gangu, kým vás samých nezabili). Členovia gangu museli byť ochotní vraždiť nielen vtedy, keď im to ich vodcovia prikázali, ale aj spontánne, preventívne, pred svedkami, so šokujúcou krutosťou a aj pre najmenšiu urážku.

Jeden z členov AB, Thomas "Hrozný Tom" Silverstein, sa pred súdom chvastal: "Kráčal som po mŕtvych telách. Celý hrudník som mal zafŕkaný vnútornosťami z rasových vojen." Súdili ho za to, že 67-krát bodol vo väzenskej sprche vodcu nepriateľského gangu a vliekol jeho mŕtvolu po väzenských chodbách pred inými väzňami, ako aj pred strážami. Obeť ho sotila pri basketbale.

Obchod s bezpečnosťou

Pôsobivosť násilia nemala len odradiť od útokov na príslušníkov gangu, ale aj pomôcť Árijskému bratstvu ovládnuť väzenia. Lebo v 70. rokoch si vodcovia gangov ako Bingham a Barry "Barón" Millsovci uvedomili, že byť vo väzení sa môže stať ziskovým podnikaním. Rasizmus bol heslom bratstva a bol užitočným nástrojom verbovania, ale skutočné výhody členstva boli finančného rázu, a vyplývali z ovládania obchodov s drogami, nájomných vrážd, prostitúcie a výpalníctva.

Je zaujímavé, že napriek tomu, že Bratstvo oficiálne odsudzovalo homosexualitu, ovládalo aj predaj "štetiek" čiže väzňov zneužívaných ako sexuálni otroci. Čiastočne to možno vysvetliť tým, že vo väzeniach USA, kde podľa prieskumov hrozí každému piatemu odsúdenému sexuálne zneužitie, agresori považujú za homosexuála len pasívneho účastníka sexu medzi mužmi. Pre AB boli názory na sexualitu, podobne ako rasizmus, až na druhom mieste po obchodných záujmoch.

"Musíte pochopiť jedno," povedal Michael Thompson, 195-cm vysoký, 140-kilový bývalý vodca AB, ktorý podľa vlastného tvrdenia pomáhal zapichnúť 16 ľudí za jediný deň. "Árijskému bratstvu nejde o nadvládu belochov. Ide mu o nadvládu. A urobí hocičo, aby ju malo. Hocičo."

Vražda, a. s.

Podľa štúdie Väzenského úradu z roku 1992 tvorilo AB len asi 0,1% väzenskej populácie USA, ale podieľalo sa na 18 až 25 percentách tamojších vrážd. Tajná správa FBI odtajnená v roku 1982 zistila, že bratstvo "rozbehlo spoločné úsilie smrti a strachu proti zamestnancom a spoluväzňom... s cieľom prevziať vedenie systému."

V roku 1980 sa bratstvo rozdelilo na frakciu, ktorá ovládala štátne väzenia v každom štáte USA, a na frakciu, ktorá ovládala federálne väzenia. Gang s 15- tisíc príslušníkmi bol vedený podľa systému talianskej mafie: každý štátny gang prevádzkoval rady pozostávajúce z 12 mužov, zvolených väčšinou hlasov, zatiaľ čo na každú radu dozerala trojčlenná komisia. Kolos a Barón boli vo federálnej komisii, vrcholnom orgáne AB. Tretí člen, Al Benton, povedal, že stupňovitý systém sa používal, aby sa zabránilo "somárom a idiotom robiť na vlastnú päsť".

Hoci vtedy si mnohí členovia bratstva odpykávali tresty v "supermax" väzniciach - trestných zariadeniach s najvyšším stupňom ochrany, kde odsúdení trávili 23 hodín denne v izolácii v celách veľkých 2-krát 3 metre - aj tak sa im darilo odovzdávať príkazy svojim pešiakom na odkazoch využívajúcich neviditeľný atrament vyrábaný z moču a dvojkový kód, ktorý vynašiel sir Francis Bacon o 400 rokov skôr.

Podľa trestného systému USA smeli tiež predvolávať svedkov na svoje procesy za minulé útoky a vraždy spoluväzňov. Každý popredný šéf AB využil toto právo a predvolal ďalších vodcov bratstva do supermaxu, kde ho držali, čím sa procesy s členmi AB stávali väzenskými konferenciami mafie.

V polovici 90. rokov sa zločinecké akcie bratstva tak rozrástli vo väzení aj mimo neho, kde ich vykonávali príslušníci gangu prepustení na podmienku, že bratstvo muselo vytvoriť jednotlivé divízie pre narkotiká a bezpečnosť. AB bolo tiež čoraz viac spájané s organizovaným zločinom vrátane bránenia členov Cosa Nostry vo väzení výmenou za "podiel na úspechu" vonku. Gang predovšetkým vykonával svoje vraždy celkom ignorujúc právne dôsledky. Prokurátori sa sťažovali: čo môže zákon urobiť niekomu, kto si už odpykáva doživotie za vraždu a väzenské zabitie považuje za vyznamenanie?

"Žijeme v inej spoločnosti ako vy," povedal šéf AB Mills pri istej príležitosti súdu. "V našej spoločnosti je ospravedlniteľné násilie. Prišiel som vám to sem povedať."

Odseknutie hlavy

Prelomový moment nastal v januári 1997, keď Kolos v zariadení "supermax" v Colorade načmáral vlastným močom príkazy na útok na príslušníkov černošského gangu v pennsylvánskom väzení vzdialenom 3-tisíc kilometrov. Následkom toho dobodali dvoch mužov na smrť a štyroch ťažko zranili.

Tento zločin a fakt, že gang fungoval ako organizovaný celok, umožnil úradom USA ísť po ňom podľa amerických zákonov RICO o organizovanom zločine. Podľa nich možno za vraždu spáchanú ako súčasť organizovaného zločinu dostať až trest smrti.

"Chceli sme odrezať hlavu, nie len prenasledovať telo," vysvetlil Mike Halualani, špeciálny agent FBI.

V decembri 2002 zadržali šerifovia USA 29 odsúdených a 11 ďalších podozrivých a obvinili ich z vydierania a vraždy v súvislosti s 32 väzenskými vraždami údajne spáchanými Árijským bratstvom; z toho 29 hrozil v prípade usvedčenia trest smrti, čím sa z procesu stal najväčší hrdelný proces v dejinách USA.

Nanešťastie pre zástupcu prokurátora USA Gregoryho Jessnera, ktorý stál na čele tejto nebývalej štátnej reakcie na bratstvo, ani jeden z obvinených nedostal trest smrti. Rôzne poroty ovplyvnil ich argument, že "vo väzení máte šelmy a máte korisť". Príslušníci AB tvrdili, že aby človek prežil, musí sa spolčovať.

Binghamovi synovia prišli na lavicu svedkov ukázať, ako milujú svojho otca, zatiaľ čo porote ukázali fotky Binghama z detstva a tiež ako ženatého na slobode v rokoch 1981 až 1985. Penny Allamprese predložila básne, ktoré jej údajne Kolos napísal a v ktorých opisoval hrôzy väzenského života.

Tieto hrôzy bude Bingham naďalej prežívať. Porota hlasovala v pomere 9 ku 3 ohľadom trestu smrti pre Millsa a v pomere 4 k 8 pre Kolosa. Keďže sa porota nedohodla, znamenalo to, že obaja muži automaticky dostali doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.

"Je to trpko-sladký výsledok," povedal Michael White, Binghamov obhajca. "Na jednej strane je to úľava, že nedostal trest smrti. Na druhej strane som smutný, že Tyler Bingham strávi zvyšok života za mrežami."

White zrejme nie je jediný, kto má zmiešané pocity z Binghamovho trestu. Rozsudok ho koniec koncov vráti tam, kde to pozná najlepšie, pričom bude mať len ďalší motív na pomstu voči informátorom bratstva. Predovšetkým vďaka nim sa proces vôbec mohol konať.

Niežeby jeho násilnícka povaha potrebovala nejaké ďalšie podnety.

"Niekedy ho chytilo to nutkanie, viete, o čom hovorím?" povedal jeden z Binghamových spolučlenov gangu, keď opisoval jeho sklon vraždiť. "Prosto ho chytilo nutkanie."

Prísaha na členstvo v Árijskom bratstve

Árijský brat nemá starosť,
Ide tam, kam si slabí a bojkovia netrúfnu,
A keby sa náhodou potkol a padal,
Jeho bratia priskočia a pomôžu mu dosiahnuť cieľ.

Pre cteného brata nie je žiadna potreba nedosiahnuteľná,
Stačí mu požiadať - a všetko má splnené.