Album Team 3 bol mojou treťou spoluprácou s teamakmi a prvý projekt, ktorý som ako textár robil sám. Dovtedy som pracoval s mojím kamarátom Petrom Uličným, boli sme si navzájom motorom i kolegiálnou konkurenciou. S chalanmi som sa už niekoľko rokov poznal a zistil som, že sú to sympatickí ľudia a naozajstní profíci. Mali za sebou prvé ošľahnutie slávou, aj keď som nijaké hviezdne maniery nezaregistroval. Album vyšiel roku 1990, keď sa už rozplynuli ilúzie o zmene ľudí, ktorá sa mala (?) dostaviť po zmene režimu. Ľudia ostali takí, akí boli, a to som zareflektoroval v texte Vitajte do zlých čias. Myslím si, že tento text trochu predbehol svoju dobu a už nikdy s ňou nenašiel rovnaký krok. Nijako masívne sa nehrával. Rovnako sa nehrá ani ďalší utajený text Starý zákon, ktorý patrí k tým, čo si najviac od seba vážim. Napísal som ho na veľmi hlbokú hudbu Milana Dočekala. Ja som, napokon, všetky doterajšie texty pre TEAM a Paľa Haberu robil výlučne na hudbu. Zvykol som si na túto rehoľu a dal som sa presvedčiť, že z hudobného hľadiska je to pre pesničku lepšie. Zvykol som si na prízvuky, dĺžky, frázovanie a pritom sa usiloval neskĺznuť do fráz. Ďalší text, ktorý mám vyslovene rád, je Ženy a kvety sa nekradnú. Neviem, či to predtým niekto použil, ale tu som prvý (a doteraz jedinýkrát) ženskej adresátke v piesni vykal.

Z niektorých ďalších piesní sa stali akési trvalky. Neokupujú hitparády, ale hrajú sa vyše 17 rokov. Pomaličky a vytrvalo. Taká je napríklad Óda (...na tie cesty po tele), akýsi ľúbostný cestopis. Ja vždy rád nachádzam slová, ktoré predo mnou ešte nikto nepoužil a tu sa asi prvýkrát dostalo do popmusikového obehu slovo óda. V Severanke som sa pohral so zemepisom a mojou láskou k ďalekému Severu. Zlé jazyky tvrdia, že je za tým jedna naša literárna kamarátka, ktorá prekladala naše básničky a poviedky do flámčiny. Text Držím ti miesto som napísal dávno predtým pre svoju domácu kapelu a bol celkom iný, nikto ho nepoznal. Refrén je textársky veľmi jednoduchý, ale som hrdý, že sa mi podarilo do verzií prepašovať aj zložitejšie básnické obrazy: súmrak sa rozletí na kŕdeľ vrán, kúpim ti sedemnásť smutných zápaliek... A ešte viac ma dojme, keď si na koncertoch tieto ťažké slová spievajú aj ľudia, ktorí majú od básničiek ďaleko. Daniel Hevier

KedysiTeamácka trojka je najlepším výrobkom aktuálneho Zlatého slávika - nie je poznačený nováčikovskou trémou ako jednotka, ani nevyrovnaným repertoárom a zlou nahrávkou ako dvojka. Team v súčasnosti predstavuje vyzretú a kompaktnú skupinu, ktorá presne nie, čo chce a na čo má - na nekomplikovanú, svojim spôsobom nadgeneračne pesničkovú tvorbu, ktorá je postavená na rockovom drive a predovšetkým na osobe frontmana Paľa Haberu. Ten dodal na platňu tri už funkčné aj neskôr zaberajúce hity. Nevadí, že sa vždy dal niečím inšpirovať: Nebuď pes (Bon Jovi), Čo nás čaká (Def Leppard), Severanka (Phil Collins). Už tento výpočet naznačuje, aké široké publikum môže Team osloviť. O tvrdších rockerov sa zasa postará Dušan Antalík a trošku zadumanejšiu tvorbu Milan Dočekal (Starý zákon) a o svoje klasické, už ľahko rozpoznateľné hity Julo Kinček. Všetko je zdanlivo jednoduché, ale pritom účinné, zahrané s vervou a ľahkosťou. K tomu je potrebné pripočítať známe a účinné viachlasé zbory. Juraj Čurný, Rock & Pop, 1990