Do debaty o hlasovaní v Európskej únii sa dostala aj druhá svetová vojna. Pred začiatkom summitu prekvapil tvrdou rétorikou poľský premiér Jaroslaw Kaczynski, keď žiadal zohľadniť obete nacistickej éry.
Hovorí, že ak by nebolo vojny, Poľsko by malo dnes 66 miliónov obyvateľov a väčší vplyv v Európe. Tento fakt podľa neho treba zohľadniť v novej zmluve Európskej únie.
Poľský absurdistan
„Žiadame len to, čo nám bolo zobraté," povedal premiér Kaczynski v štátnom rozhlase. Počas vojny zomrelo šesť a pol milióna Poliakov, čo bola štvrtina populácie pred rokom 1939. Poľské slová šokovali mnohých premiérov a považujú ich za neakceptovateľné.
Dánsky premiér označil spájanie hlasovania v únii a druhú svetovú vojnu za absurdné. Luxemburský predseda vlády Jean Claude Junker pre denník Handelsblatt zase vyhlásil, že Nemecko nikdy nebolo takým dobrým susedom Poľska, ako je teraz. Berlínske špičky na tvrdenia premiéra Kasczynského nereagovali, komentátori však krútia hlavou a pripomínajú, ako Nemecko entuziasticky podporovalo členstvo Poľska v Európskej únii.
Poľská rétorika prehĺbila obavy z toho, ako sa summit skončí. „Nie iba ľudia v Európe, ale na celom svete očakávajú, že sa dohodneme. Európania očakávajú, že sa teraz sústredíme na otázky, ktoré sú dôležité," vyzývala na kompromis nemecká kancelárka Merkelová, ktorej krajina predsedá tento polrok únii. Práve na šéfku nemeckej vlády sa mnohí spoliehajú, že využije svoje diplomatické schopnosti a dokáže zladiť protichodné postoje jednotlivých krajín.
„Chcem predovšetkým, aby sme všetci pri stole diskutovali," hovorila zmierlivo tesne pred začiatkom summitu v budove Európskej rady.
Najväčšie obavy o výsledok spôsoboval postoj Poľska, ktoré žiada zmenu hlasovacieho systému v prospech stredne veľkých a menších krajín.
Vo svojom boji však zostalo osamotené, získalo iba čiastočnú podporu Česka.
Pritvrdzujú aj Briti
Pozíciu včera pritvrdila aj Veľká Británia. Premiér Tony Blair tesne pred odchodom do Bruselu v parlamente vyhlásil, že vycúva z dohody, ak nebude zohľadňovať britské národné záujmy.
Londýn nechce, aby bola Charta základných práv právne záväzná. Obáva sa, že by to ohrozilo jeho flexibilné pracovné právo. Odmieta aj funkciu unijného ministra zahraničných vecí a zrušenie národného veta v oblasti spravodlivosti, vnútra a daní. Blair pozíciu Británie intenzívne konzultuje aj so svojím nasledovníkom Gordonom Brownom, ktorý bude mať za úlohu presadiť novú zmluvu doma.
Autor: Brusel
