Ústav pamäti národa umožní každému, kto o to požiada, nahliadnuť do personálnych spisov príslušníkov ŠtB.
BRATISLAVA. Ústav pamäti národa našiel spôsob, ako sprístupniť spisy bývalých príslušníkov ŠtB širokej verejnosti.
Doteraz to bolo možné len so súhlasom samotných príslušníkov alebo osôb, ktoré sa v spise nachádzali.
Do 48 hodín
Ústav tvrdí, že voľné sprístupňovanie zväzkov mu umožňuje archívny zákon.
„Prídete do archívu ÚPN na Miletičovu ulicu v Bratislave, vypíšete si bádateľskú žiadanku a dostanete operatívny zväzok. Každého vybavíme v priebehu 48 hodín. V prípade záujmu dostane aj personálny spis príslušníka ŠtB,“ povedal šéf archívu ÚPN Ladislav Bukovszky.2927 mien
Odvčera je na stránke ústavu aj menný zoznam 2927 príslušníkov ŠtB, ktorých spisy sa nachádzajú v archíve ÚPN. Zoznam nie je konečný, archivári budú databázu dopĺňať.
Na zozname je šéf hokejového zväzu Juraj Široký, ktorého spis sa stratil, ale aj nový šéf advokátskej komory Ondrej Mularčík. Nepopiera, že mohol podpísať dokument, z ktorého vyplýva práca pre ŠtB. Podľa vlastných slov však nikdy nebol „aktívny eštebák alebo príslušník ŠtB“.
„Pracovali sme na tom tri roky. Na začiatku sme mali k dispozícii len zoznam príslušníkov ŠtB z roku 1989. Z dobových dokumentov sme postupne zmapovali ďalšie mená - až do roku 1948,“ hovorí Bukovszky.
Zoznam však nie je konečný, archivári budú databázu postupne dopĺňať. Bukovszky nevedel odhadnúť, aké bude konečné číslo, keďže spisy slovenských príslušníkov ŠtB, ktorí pôsobili v Čechách, sú stále v archíve tamojšieho ministerstva vnútra v Brne. „Delimitácia sa ešte neskončila.“
Po včerajšej tlačovke, na ktorej ÚPN oznámil možnosť nahliadať do spisov príslušníkov ŠtB, sa v archíve neobjavil nikto, kto by o to požiadal.
Bukovszky teraz predpokladá, že záujem o spisy bude postupne vo verejnosti narastať. „Cez elektronickú poštu nám už popoludní prišlo niekoľko žiadostí,“ hovoril včera.
Žiadne obete
ÚPN v minulosti kritizovali, že zverejňuje len „obete“ - to znamená mená a spisy agentov ŠtB, ktorí mohli byť k spolupráci aj donútení.
Odvčera je situácia iná. „Nebol v tom zámer, pri spolupracovníkoch sme automaticky prepisovali registre zväzkov. V prípade príslušníkov ŠtB to bolo oveľa komplikovanejšie,“ reagoval Bukovszky.
Navyše niektoré dokumenty sa skartovali aj po revolúcii. Kto je za to zodpovedný, respektíve, o aké materiály ide, Bukovszky nekonkretizoval. V septembri chce archív ÚPN sprístupniť registre zväzkov Vojenskej kontrarozviedky - vrátane personálnej databázy jej príslušníkov.
Mularčík: Táto epizóda nie je dôležitá
Nedávno sa stal šéfom Slovenskej advokátskej komory. Renomovaný právnik, ktorý zastupuje aj Ladislava Reháka a Ernesta Valka. O tom, ako sa jeho meno ocitlo v zozname príslušníkov ŠtB, sme hovorili s ONDREJOM MULARČÍKOM.
Podľa archívov ÚPN ste boli príslušníkom ŠtB. Máte na to nejaké vysvetlenie?
„Popieram, že som bol aktívny eštebák či príslušník ŠtB, ktorý aktívne pôsobil v jej štruktúrach. Svojho času som nastúpil na dvojročnú školu v Prahe, ktorá pripravovala pre federálne ministerstvo zahraničných vecí ľudí, ktorí mali pracovať v diplomatických službách. Keďže každý diplomat bol úzko spätý s úlohami, ktoré dával štát, rozhodol som sa, že v takých štruktúrach fungovať nebudem a zo školy som odišiel.“
Príslušník bol v služobnom pomere s ŠtB. Tvrdíte, že ste nič nepodpísali?
„Už som vám povedal, že som aktívne nepôsobil ako agent ani ako príslušník ŠtB. Z toho si môžete odvodiť, že som deň, minútu ani sekundu neurobil akýkoľvek krok ako príslušník ŠtB či pracovník federálneho ministerstva. Jednoducho som išiel do školy a keď som zistil, aké je jej smerovanie, odišiel som.“
Aké dokumenty ste podpisovali pri nástupe do školy?
„To si nepamätám, ale myslím, že som už na túto tému povedal absolútne všetko.“
To, že ste nevyvíjali žiadnu činnosť, neznamená, že ste nepodpisovali úväzok s ŠtB. Rozumieme sa?
„Samozrejme.“
Takže, aká je odpoveď na túto otázku?
„Nebudem vám na to odpovedať. Je pochopiteľné, že keď som bol v nejakej škole, tak som niekde musel byť v pracovnom pomere.“
Pripúštate teda, že ste podpísali služobný pomer s ŠtB, no keď ste zistili, o čo ide, odišli ste?
„Ja neviem, čo som podpísal. Ale je možné, že v dôsledku toho som možno v nejakom zozname.“
Keď ste tam išli, netušili ste, čo je to za školu?
„Myslel som si, že po dvoch rokoch budem pracovať na federálnom ministerstve - s možnosťou pôsobenia v diplomatických službách. Nakoniec som odtiaľ na vlastnú žiadosť po veľkých peripetiách odišiel.“
Uvedomili ste si, že by ste museli spolupracovať s ŠtB?
„Dá sa to tak povedať. V tých časoch to nebolo jednoduché, nechcel som byť disident, ktorý tam s niečím práskne a odíde. Mal som problém sám so sebou, aby som čestne a slušne odišiel tak, aby som nemal žiadne väzby a problémy. Ak na mňa existuje nejaký spis, pokojne si ho môžete pozrieť. Neurobil som nič, čo by súviselo so spoluprácou s ŠtB.“
Predseda advokátskej komory je vážna funkcia. Neuvažujete o odchode?
„Keby mala byť táto vec na škodu advokátskej komory alebo celého stavu, tak by som uprednostnil odchod. Hneď ako sa objaví v predsedníctve názor, že tam po tom, čo sa zverejnilo, nepatrím, tak tam nebudem.“
Takže čakáte na výzvu, sám o odchode neuvažujete.
„Nevidím dôvod. V advokácii robím 16 rokov, aj do tejto funkcie som sa prepracoval len a len tvrdou prácou.“
Neobávate sa, že ako advokát prídete o klientov?
„Prečo si to myslíte? Máte pocit, že medializovaním týchto informácií mi zo dňa na deň klesne odbornosť? Nie som politik ani v štátnych službách, túto epizódu svojho života nepokladám za dôležitú. Klienti si vás nevyberajú podľa toho, či ste boli v minulosti takí, alebo onakí, ale len na základe toho, či viete robiť svoju prácu.“
| Ondrej Mularčík. FOTO– TASR |
