Vyznamenanie od samotnej britskej kráľovnej však neostalo dlho bez ohlasu. Príčinou sú preslávené Satanské verše, kde Rashdie rieši konflikt medzi vierou a skepsou. Za toto dielo naňho iránsky duchovný Chomejní uvalil rozsudok smrti, pretože vraj uráža proroka Mohameda. Moslimom na celom svete tak dovolil zabiť aj tých, ktorí toto dielo publikovali či čítali. Rushdie sa po rokoch ukrývania opäť stáva terčom náboženského fanatizmu. A spolu s ním Alžbeta II., ktorej fotografie pália v uliciach Pakistanu.
Život Inda na Západe bol plný umeleckých podnetov. Táto kultúrna vykorenenosť sa stala jeho hendikepom, ako i devízou, ktorá z neho stvorila majstra pera. Jeho fiktívne príbehy, obohatené duchovnými analýzami, sa stali klenotom svetovej literatúry a zároveň priostrou konfrontáciou pre moslimský svet, taký vzdialený od západného poňatia nielen beletrie. Pred dvoma rokmi Rushdie v britských Times za otázku doby označil to, ako sa má komunita mnohých kultúr sceliť tak, aby jej hodnoty mohli prijať všetci. Podľa neho sa musíme vyrovnať s tým, čo nás rozdeľuje.
To je však tvrdý oriešok už len v obyčajných medziľudských vzťahoch. Babylonská veža spôsobila len jazykovú bariéru. Dnešný globalizovaný svet - centrum záujmu Rushdieho, je navyše zaťažený fanatizmom, ktorý vieru v Alaha degraduje na primitívne zabíjanie „nevercov“.
