BRATISLAVA. Letná turistická sezóna sa na Slovensku oficiálne začala 15. júna, povolenie na prevádzku však od hygienikov zatiaľ dostalo iba 11 prírodných kúpalísk. Oficiálne je ich pritom u nás 76, polovicu z nich sleduje aj Európska únia.

Kúpaliská bez pána

Vedúca odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Katarína Halzlová hovorí, že povolení sa udeľuje málo najmä preto, že väčšina prírodných kúpalísk je bez „pána“.

„Ak lokalita nemá prevádzkovateľa, ide o neorganizované kúpanie na vlastné riziko,“ hovorí. Hygienici však podľa nej orientačne kontrolujú aj kvalitu týchto vôd. „V prípade nevyhovujúcej kvality lokalitu označíme tabuľou s varovným upozornením – voda nie je vhodná na kúpanie zo zdravotných dôvodov.“

Kúpať sa bez zdravotného rizika sa v Bratislavskom kraji dá zatiaľ na Kuchajde, Zlatých Pieskoch a Slnečných jazerách, v Trnavskom kraji na Kunovskej priehrade a štrkovisku Gazárka v Šaštíne, v Trenčianskom kraji na Plážovom kúpalisku v Prievidzi, v Banskobystrickom kraji na pláži Ormet na Teplom Vrchu a v Košickom kraji na Vinianskom jazere a troch strediskách na Zemplínskej Šírave.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva požiadali o povolenie ešte ďalší sedmi prevádzkovatelia, stav nádrží hygienici ešte kontrolujú.

Nebezpečný fast food

Hygienici okrem čistoty vôd v letných mesiacoch venujú zvýšenú pozornosť aj kontrolám potravín, ktoré v teple predstavujú väčšie zdravotné riziko.

Typicky epidemiologicky rizikové potraviny sú podľa hygieničky Ivety Truskovej pokrmy rýchleho občerstvenia predávané v stánkoch. „Rizikové sú aj cukrárske výrobky, zmrzliny, lahôdkárske výrobky a potraviny živočíšneho pôvodu.“

Za prvých šesť mesiacov roka hygienici urobili 688 kontrol zmrzliny a 9 percent vzoriek bolo mikrobiologicky kontaminovaných. Trusková však hovorí, že iba 13 percent z kontaminovaných vzoriek mohlo ohroziť zdravie ľudí.

Očkovanie pred cestou

Hygienici pred dovolenkovým obdobím upozorňujú aj na nebezpečenstvo ochorení pri návštevách exotických krajín.

Naši turisti sa musia dať povinne zaočkovať iba proti žltej zimnici a pútnici do Mekky proti meningokokovej menigitíde. „Smrteľné riziko však predstavuje napríklad aj malária, ktorej ročne podľahne vyše 100 Európanov,“ hovorí Ľudmila Šišková z Polikliniky cudzokrajných chorôb v Bratislave. Maláriou sa u nás ročne nakazí do 10 pacientov, doteraz chorobe podľahla jedna žena.

Pri cestách do rovníkovej Afriky, juhovýchodnej Ázie a niektorých oblastí Južnej a Strednej Ameriky lekári odporúčajú aj očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu A a B, hnačkovitým ochoreniam, encefalitíde alebo brušnému týfusu.

„S očkovaním treba začať najneskôr 6 až 8 týždňov pred cestou, ceny očkovacích látok sa pohybujú od 300 do 2000 korún,“ hovorí Šišková.

Očkovania pri cestách do zahraničia poisťovne nepreplácajú.

Odporúčania cestovateľom

zadovážiť si čo najviac informácií o zdravotných rizikách krajiny, do ktorej cestujete

absolvovať potrebné lekárske vyšetrenia

informovať sa o potrebe očkovania najneskôr 1 – 2 mesiace pred odchodom

podľa potreby informovať sa o chemoprofylaxii proti malárii

naučiť sa poskytovať prvú pomoc

vziať so sebou príručnú lekárničku

Zdroj: Poliklinika cudzokrajných chorôb