BRATISLAVA. Vlani sa mimo manželstva narodilo 14 888 obyvateľov Slovenska, čo je najviac v jeho histórii.
Mimomanželská pôrodnosť je ešte výraznejšia, keď sa dá do pomeru s celkovou pôrodnosťou. Keďže do roku 2002 sa počet narodených znižoval, podiel mimomanželských detí je čoraz väčší. Kým v roku 1991 predstavoval ani nie deväť percent, vlani to bolo už 27,5 percenta.
V Česku sa vlani mimo manželstva narodilo 34 percent detí, medzi prvorodenými to bolo 43 percent.
Boris Vaňo z Výskumného demografického centra tvrdí, že „kohabitácie“, ako sa nazývajú neformálne partnerské zväzky, a tým aj deti pochádzajúce z takéhoto zväzku, „sa stávajú súčasťou životného štýlu, ktorý je väčšinou spoločnosti akceptovaný alebo aspoň tolerovaný“.
Poslanci mesta Nitra práve včera zamietli rozšíriť vyplácanie príspevku pre novorodencov pre deti narodené mimo manželstva. V apríli tak na peniaze nemalo nárok 24 zo 49 narodených detí.
Takýto vývoj zodpovedá pápežovmu hodnoteniu o postupe sekularizmu, hovorí o nemanželských deťoch hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. „Ľudia žijú, akoby Boha nebolo,“ hovorí. Pre katolícku cirkev manželstvo zostáva posvätným prostredím na príchod dieťaťa. Aj také, ktoré sa narodilo mimo neho, „vždy zostane božím darom, ale má právo na obidvoch rodičov.
Vývoj tomu neodporuje. Vaňo Slovensko radí ku krajinám, kde vo väčšine prípadov ide o „partnerské zväzky, ktoré sú dočasné a postupom času sa menia na manželstvo“.
Priemerný vek žien pri pôrode sa zvyšuje, počet detí na rodinu sa znižuje. Pribúda spolužití muža a ženy bez sobáša.
Demograf Karol Pastor pripomína, že vývoj urýchlili spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré sa začali koncom 80. rokov. Čo by sa stalo, keby k nim nedošlo, je podľa neho otázne.
Vaňo tvrdí, že stúpajúci trend mimomanželskej pôrodnosti „je spoločný pre všetky európske krajiny“, len jej hodnoty sa neraz veľmi líšia. „Slovensko je vo veciach rodiny a reprodukcie na európske pomery skôr konzervatívne, preto sa neočakáva, že by podiel narodených mimo manželstva presiahol európsky priemer.“
Svadba je im drahá
Žijú spolu nezosobášení, majú deti. Svadba vraj raz príde.
„Možno raz bude svadba,“ smeje sa Ildikó Muzslayová. Tehotenstvo pre ňu nebolo dôvodom na sobáš. Stela Čeryová sa jej narodila pred rokom v marci. Rodné meno po mame mala napísané len v pôrodnici. S Tomášom, vtedy ešte priateľom, sa dohodli, že Stela sa bude volať po ňom, pretože je dobré mať na rodnom liste meno otca.
Tomáš a Ildikó sú spolu tri a pol roka, bábätko neplánovali. Keď sa narodilo, notár im potvrdil, že sú druh a družka. Ak by sa rozišli, dieťa má právo na časť zo spoločne nadobudnutného majetku.
„Nie je pre mňa dôležité, či sme vzatí,“ vysvetľuje Ildikó. Svadba dnes nie je lacná, žijú v Bratislave. Z peňazí od rodičov, ktoré by mladým darovali pri svadbe, kúpila novú kuchyňu. V spoločnom byte žili už pred narodením dcéry. „Keď sa rozídeme, veríme, že sa dohodneme, ako budeme ďalej spolu všetci traja vychádzať,“ tvrdia obaja. Ťahaníc s papiermi pri rozvode sa obaja radi vzdajú.
Mirka Nováková má 21 rokov, jej syn Dávid Novák práve rok. „Kým si nás oco nezoberie, my budeme Novákovci a on nie,“ prezradila Mirka podmienku, ktorú dala partnerovi. Myslí si, že keby mal syn iné priezvisko ako matka, napríklad u lekára by sa ľudia hneď pýtali, prečo nie je vydatá.
Na svadbu nemajú peniaze a zatiaľ sa nedohodli, akú veľkú by chceli. Svadba je podľa nej len formalita. „Najskôr šetríme na bývanie, na svadbu našetríme o rok,“ hovorí Mirka. „Dieťa sme obaja chceli, nebolo to neplánované.“ Mirkini rodičia sa rýchlo zmierili, že ich dcéra bude mať dieťa skôr ako svadbu.
Marcela Glevická
Podporiť treba pôrodnosť
BARBORA HOLUBOVÁ z Inštitútu pre výskum práce a rodiny hovorí, že založenie rodiny si nevyžaduje uzavretie manželstva.
Počet i podiel detí narodených mimo manželstva sa zvyšuje. Čím si to vysvetľujete?
„Táto informácia nič nehovorí o tom, či matka skutočne žije sama. Hovorí len, že dieťa sa narodilo bez toho, aby jeho rodičia boli manželmi. Môže ísť teda aj o partnerstvá, ktoré sú často akousi predfázou uzavretia manželstva. Môže ísť tiež o ženy, ktoré sa stali matkami, ale nechcú byť manželkami, respektíve o mužov, ktorí sa stali otcami, ale nechcú byť manželmi a možno ani otcami. Tým myslím aktívnymi otcami, nielen živiteľmi rodiny.“
Ako takýto vývoj súvisí s transformáciou spoločnosti po roku 1989?Diali by sa na Slovensku také výrazné zmeny v rodinnom živote aj bez spoločensko-politických zmien?
„Takýto trend nie je v Európskej únii ničím výnimočný. Podľa PPAS (Štúdia akceptovateľnosti populačnej politiky) podiel narodených deti nevydatých matiek dosahuje 30 až 40 percent, pričom všeobecne rastie tolerancia k ľuďom, ktorí nežijú v manželstve a zakladajú si rodinu. Založenie rodiny si nevyžaduje uzavretie manželstva.“
Ak chceme, aby sa rodilo viac detí, treba podľa vás výraznejšie podporovať slobodné matky?
„Pôrodnosť by mala byť podporovaná bez toho, či ľudia žijú v manželstve, alebo nie.“
(joč)
Nemanželské deti sa rodia najmä na severe
V Európe sa najviac detí mimo manželstva rodí v Škandinávii - na Islande je slobodných 63 percent matiek, viac než polovica je vo Švédsku a Nórsku.
Naopak, najmenší počet evidujú demografovia v južnej Európe, manžela nemá len 4,6 percenta gréckych matiek.
Náboženská tradícia zohráva pri tomto rozvrhnutí istotne dôležitú rolu. Napriek tomu však napríklad katolícke Írsko vykazuje približne rovnaký podiel ako pomerne liberálne Česko. Okrem viery je dôležitým faktorom aj vplyv sociálnej politiky, rýchlosť rozvodu či rozšírenosť antikoncepcie.
V Estónsku sa vlani narodilo nezosobášeným partnerom viac než 60 percent z narodených detí. „V západných krajinách počet sobášov všeobecne klesá, zrejme v dôsledku emancipácie mladých ľudí. My sa domnievame, že v Estónsku je hlavnou príčinou, že pribúda nemanželských detí skutočnosť, že ich rodičia nemajú dosť peňazí a uprednostňujú manželstvo odložiť,“ uviedol minister pre demografiu Paul-Eerik Rummo.
(čtk, r)
