u v krajine. Rakúske univerzity by sa tak priblížili svojim vzorom, ako sú Cambridge či Harvard a prepísali by nelichotivé štatistiky: čím vyššia je akademická hodnosť, tým menej žien ju má.
Ingela Brunerová neláme predsudky na akademickej pôde prvýkrát. V roku 1979 sa stala prvou ženou, ktorá na Technickej univerzite vo Viedni ukončila odbor strojárstvo s doktorátom. Brunerová, ktorá sa narodila vo Švédsku a má okrem rakúskeho aj kanadské občianstvo, sa prekážok nikdy nebála. Už ako šesťtýždňové bábätko ju jej otec, kanadský diplomat, vzal na Blízky východ. Nemčina je jej prvým cudzím jazykom po "rodinných jazykoch" , ktorými boli angličtina, francúština a švédčina. Z Ingely sa stala podľa jej vlastných slov "veľmi cieľavedomá" žena, ktorú "nové veci mimoriadne priťahuje" a svoje ciele sleduje s "trpezlivosťou a energiou".
Po štúdiu pôsobila na technickej univerzite ako asistentka, neskôr prešla do súkromnej sféry. V najväčšom chemickom koncerne krajiny OMV mala na starosti plánovanie v oblasti energetiky a stala sa asistentkou šéfa predstavenstva. V roku 1995 sa stala vicerektorkou na novootvorenej univerzite Donau-Uni a po odchode prezidenta a druhého viceprezidenta viedla univerzitu prakticky tri roky sama. Opäť sa vrátila do OMW, tentoraz ako šéfka výskumu. Rektorkou sa už rak pokúšala stať. V roku 2003 neuspela proti dlhoročnému rektorovi viedenskej technickej univerzity. Ani tentoraz to nešlo ľahko.
Univerzitný senát poľnohospodárskej univerzity, zložený zo zástupcov profesorov, študentov a ďalších zamestnancov školy, ju navrhol univerzitnej rade ako najlepšieho z troch kandidátov. Rada však návrh zamietla a vôbec o ňom nehlasovala. Podobne dopadla na viedenskej akadémii výtvarných umení Clémentine Delissová či Ada Pellertová na univerzite v Kremži. Keď mal senát schváliť do najvyššej funkcie ženu, zaváhal.
Expertka vládnych ľudovcov (ÖVP) pre vzdelávanie Gertrude Brinek hovorí o "reflexe starých mužov". "Keď ženu nenavrhnete, nemôže byť zvolená," povedala pre denník Der Standard.
Ženy sú na rakúskych univerzitách už desaťročia skôr raritou. Podľa oficiálnych štatistík, ktoré zverejnila agentúra APA, dnes pracuje na vysokých školách 86 percent mužov (profesorov, dve tretiny asistentov a iného vedeckého personálu). V zimnom semestri 2005/2006 mali medzi sebou len 300 profesoriek a 1811 profesorov. Päť rokov predtým bol rozdiel ešte výraznejší. Vtedy to bolo len 110 profesoriek oproti 1500 profesorom. A to napriek tomu, že vysokoškolské štúdium ukončí zakaždým viac žien ako mužov. V roku 2005/2006 to bolo 21 900 žien a 18 000 mužov.
Ďalšie hlasovanie o tom, či sa stane rektorkou, bude 3. júla.
Stav v Rakúsku
Doteraz nemajú rakúske univerzity žiadnu rektorku, o trochu lepšie je to vo funkciách vicerektoriek. Teraz je zo 63 vicerektorov 17 žien, pred piatimi rokmi to bolo len 7 vicerektoriek. Dokonca aj predseda rektorskej konferencie a rektor ekonomickej univerzity vo Viedni Christoph Badelt hovoril pre ORF o "zlom dojme". Navrhuje presadiť do vyšších akademických funkcií čo najviac žien, aby potom mohli byť volené aj ako rektorky.
Ženy tvoria na rakúskych univerzitách iba 14 percent všetkých profesorov a 17 percent docentov. Pritom vysoké školy končí viac žien a ako mužov, 52 percent.
Stav v Česku
V Českej republike je 22 rektorov a spomedzi nich sú štyri rektorky. Tri z nich však pôsobia na súkromných vysokých školách.
Autor: Miriam Zsiellová
