Je náhoda, že prvá rektorka bola zvolená práve v tomto období alebo to už bola nevyhnutnosť?
"Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľala. Mám pocit, že na spoločenskovedne orientovaných univerzitách pracuje prevaha žien. Prienik žien do vedúcich funkcií je prirodzený vývoj. Nie som jedinou rektorkou. Sú dve rektorky súkromných vysokých škôl, ale nie sú volené. Stala som sa prvou volenou v histórii Slovenska."
Pohybujete sa v prevažne mužskom svete. Máte s tým nejaké problémy?
"Nie, naopak. Roky som bola dekankou a stretávala som sa väčšinou s mužmi. Celkom mi to vyhovuje. Medzi mužmi je dobre. Musíte im však ukázať, že sa veciam rozumiete. Mužský svet sa totiž niekedy pozerá na ženy ako na - ani to asi nemôžem povedať - ako na sliepky. Pokiaľ má žena určitú úroveň, rozumie sa veci, konštruktívne diskutuje a nemá hysterické záchvaty, je to v poriadku."
Ako sa k vám správajú kolegovia vo vypätých situáciách?
"Sú galantní. Rektori ma privítali s úsmevom, že už sa budú musieť slušnejšie vyjadrovať. (smiech) O mne kolegovia hovoria, že nie som náladová, nemám záchvaty rozčúlenia alebo hystérie. Naopak, mám rada humor a veselosť, vtipné poznámky. Mužom vyhovuje, že som schopná s nimi komunikovať na jednej vlne a udržiavať dobrú náladu. V konverzácii s mužmi treba vždy hovoriť len o podstatných veciach, potom je to v poriadku. Získavam si kolegov aj tým, že sa púšťam do vecí, ktoré nie sú populárne, ako napríklad reformy, aj keď mi v tejto chvíli nič iné nezostáva."
Medzi prorektormi máte viac mužov ako žien. Prečo?
"Mám jednu prorektorku a troch prorektorov, ale mám aj kvestorku, takže sme vo vedení tri ženy a traja muži. Nevyberala som zostavu podľa pohlavia. Musím mať okolo seba múdrych ľudí."
Čo by sa zmenilo, keby univerzitný svet viedli ženy?
"Nie je to otázka mužského alebo ženského elementu. Možno by sa zmenila jedna vec. Vzájomná spolupráca. Viem, že je to v konkurencii univerzít veľmi ťažké, ale väčšie zomknutie by možno pomohlo presadiť viac vecí. Je aj veľa žien, ktoré nedokážu spolupracovať, ale poznám viac samoľúbych mužov. Muži sú zasa lepší v tom, že vedia robiť zákulisné ťahy. Myslím politické zázemie, vybavovanie rôznych vecí. Možno ženy ešte nevedia využiť naplno svoj potenciál."
Rokovalo by sa vám lepšie s ministerkou?
"Ťažko povedať. S ministrom sa mi rokuje dobre. Stretla som sa aj s premiérom a rada by som to zopakovala. Už sme dohovorení."
Musíte rektorovať aj doma?
"Vo funkcii rektora je to pre vysokoškolského učiteľa zložitejšie v tom, že musí robiť manažéra aj vedeckú a pedagogickú prácu v odbore. Manažérsku prácu si neberiem domov. Som radšej dlhšie v práci, ale nie príliš dlho."
Čo je to dlhšie?
"Tak do šiestej, do siedmej, aby som veci vyriešila. Odborné záležitosti, pri ktorých potrebujem pokoj, si beriem domov. Ale snažím sa po večeroch už nepracovať?
Na ženy vo funkciách sa často spoločnosť díva ako na kariéristky, ženy, ktoré rušia rodový stereotyp ženy-matky. Stretávate sa s tým?
"Závisí to od konkrétnej ženy. Niektoré chcú byť matkami a starať sa o manžela, a to ich uspokojuje. Sme také isté ako muži. Osobne si myslím, že väčšina žien sa chce vymaniť zo stereotypu. Predpokladám, že málokoho baví každé poobedie alebo večer stáť pri šporáku a variť. Povedala by som, že v označení karieristka cítiť mužský pohľad. Na muža vo funkcii sa automaticky pozerá ako na úspešného."
Hypotetická otázka. Je deň pred vaším rozhodnutím kandidovať na post rektorky. Zopakovali by ste tento krok?
"Vedela som, že to bude náročné, ale až také ekonomické komplikácie som si nepredstavovala. Pri súčasnom poznaní by som určite váhala omnoho viac. Ale asi áno."
