Iba trom z tridsiatich troch slovenských vysokých škôl šéfujú ženy. Dve z nich pôsobia na súkromných školách, kde rektora nevolia, ale vymenúvajú. Len približne 10 percent fakúlt má na čele dekanku, nie muža. Podľa niektorých je dôvodom nízkeho zastúpenia žien náročnosť funkcie, iní vravia o neprajnosti mužov. Extrémne nízke zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách na slovenských vysokých školách je problém. Nie preto, že by dochádzalo k priamemu porušovaniu práv zamestnankýň, študentiek, či uchádzačiek o štúdium na univerzitách. Problém je to preto, že po politike ide o ďalšiu dôležitú oblasť verejného života, kde chýba ženský hlas. Práve ten má totiž schopnosť vysloviť otázky, argumenty a najmä rozhodnutia, ktoré mužom ani nenapadnú. Dnešný svet prináša množstvo rôznorodých výziev, na ktorých riešenie treba čím viac rôznorodo zmýšľajúcich ľudí. Pokiaľ z tohto procesu úplne vypadnú ženy, je to zlé. Spoločnosť je ochudobnená, nevyužíva naplno svoj potenciál, čím nakoniec trpia všetci bez rozdielu pohlavia. Je na mužoch, aby si to uvedomili. A je na ženách, aby viac kandidovali, volili a presadzovali svoje vízie. Pokiaľ ostanú mimo, všetko bude fungovať aj naďalej. Ale mohlo by oveľa lepšie.
Žiadnu z trinástich fakúlt Univerzity Komenského neriadi žena. Situácia na najstaršej vysokej škole na Slovensku však nie je podľa zistení denníka SME vôbec výnimočná.
Spolu je u nás 33 vysokých škôl, z ktorých dvadsať je verejných, tri štátne a desať súkromných. Na verejných školách dekanov a rektorov volí akademický senát, v ktorom sú zastúpení zamestnanci a študenti školy. Na ostatných šéfa vymenúvajú.
Prvou a jedinou volenou rektorkou na Slovensku sa nedávno stala Beata Kosová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
"Je to výsledok poctivej práce. Musela som prejsť všetkými stupňami riadenia od vedúcej katedry až po dekanku, aby som dokázala schopnosti a výsledky, ale to je prípad asi každého rektora," povedala Kosová. "S výnimkou technických škôl je všade žien dosť, ale objavujú sa viac vo funkciách prorektoriek. Neviem, či je to menšou odvahou. Pokiaľ viem, kandidovalo ich dosť, len neboli nikdy zvolené," vysvetľuje Kosová. Prorektorov vymenúva rektor, akademický senát ich schvaľuje.
Čím to je?
Alena Daňková, rektorka súkromnej Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM v Prešove, pracuje v školstve už viac ako dvadsať rokov. Bola vedúcou katedry aj prodekankou, z riadenia a organizácie práce mala množstvo skúseností. "Funkciu rektorky som prijala až po dlhšom zvažovaní," hovorí.
Malý počet žien v najvyšších funkciách vysvetľuje vysokými nárokmi na funkciu. "Funkcia rektora je veľmi náročná na čas, ako aj na odbornosť a riadiace schopnosti. Táto práca je spojená s množstvom administratívnych činností, s neustálym sledovaním legislatívnych predpisov a všetkých zmien vo vysokom školstve u nás a v zahraničí, s plnením svojich pedagogických, vedeckovýskumných a publikačných povinností, ako aj množstvo služobných ciest a spoločenských povinností," povedala.
Ľudmila Lipková, dekanka Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, jediná dekanka na šiestich fakultách školy, sa na malý počet žien v akademických funkciách pozerá takto: "Ženy sú skromnejšie a veľmi sa o funkcie nezaujímajú. Ak sa tak stane, ich mužskí kolegovia ich nepodporujú. Podporu dokonca nenachádzajú ani u kolegýň. "Pritom podľa nej nízke zastúpenie žien vo funkciách vôbec nesúvisí s ich schopnosťou tieto funkcie úspešne vykonávať. "Súvisí to s predsudkami, že ženy proste nie sú na to vhodné," hovorí profesorka Lipková.
Študijná prorektorka bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová hovorí, že počty žien závisia aj od zamerania školy. "Naša škola je patriarchálna a počty žien sa priamo zvyšujú smerom nadol, k asistentským miestam," povedala. Najväčšie zastúpenie majú ženy na katedre textilnej tvorby, v čom tiež vidí rodovú určenosť.
Bohunka Koklesová hovorí, že aj v rámci jednej školy sú funkcie rodovo rozdelené - pre ženy sú určené asistentské, sekretárske a referentské miesta, kým pozície docenta a profesora sa vnímajú ako mužské. "To ma hnevá. V škole sa snažím stereotyp nabúrať aj tým, že pre študentov vydávam Sprievodkyňu štúdiom, a nie Sprievodcu štúdiom, ako je zvyčajné na iných vysokých školách," povedala.
Aj muži chcú viac žien
Rektori súhlasia s tým, že zastúpenie žien nie je všade rovnaké. "Čo sa týka funkcií žien na vysokých školách, závisí to od povahy vysokej školy. Na technických vysokých školách je menej významných funkcií obsadených ženami, na vysokých školách orientovaných humanitne alebo ekonomicky je ich viac," povedal rektor STU a prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš. Hovorí, že dôvodom na nízke zastúpenie žien vo funkciách je najmä rodina. "Príčiny vidím predovšetkým v tom, že na Slovensku väčšina žien pracuje minimálne na dve smeny, jednu u zamestnávateľa a jednu doma, čo brzdí ich kariérny a funkčný rast. Asi by sme si my silnejšie pohlavie mali sypať popol na hlavu a byť ústretovejší aj v našich rodinných povinnostiach," povedal.
Aj prorektor Žilinskej univerzity Michal Pokorný priznáva, že počet žien v akademických funkciách na vysokých školách je menší, než by zodpovedalo pomernému zastúpeniu žien medzi akademickými zamestnancami. "Ambície mužov sú asi v priemere vyššie ako u žien," povedal.
Psychológ Miron Zelina sa na dôvody problému pozerá takto: "Ženy sú menej asertívne ako muži. Vyplýva to aj z ich citovejšieho prežívania skutočností. Druhou závažnou príčinou je aj to, že investujú svoju psychickú energiu do iných oblastí - do rodiny, výchovy detí, medziľudských vzťahov, pomoci druhým a podobne. V podvedomí ženy sa môže biť rola citlivej a chápajúcej osoby s rolou tvrdého vymáhania práce a disciplíny. Nie každá túto rozdvojenosť ľahko znáša. Na druhej strane by bolo lepšie nielen pre riadenie, ale aj pre motiváciu pracovníkov, keby vo vedúcich funkciách v školstve bolo viac žien."
Generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Peter Plavčan hovorí, že aj v minulosti boli ženy v akademických funkciách zriedkavosťou. "Rektor je manažérska funkcia, ktorá si vyžaduje okrem odborných vedomostí aj schopnosť pracovať s ľuďmi a ku kultivovanému dialógu majú ženy blízko," hovorí. Aj preto očakáva, že pozitívne skúsenosti akademickej obce s dnešnými rektorkami budú dôvodom na postupné zvyšovanie zastúpenia žien v akademických funkciách.
Chce to zázemie
V zahraničí je podľa skúseností dekanky Lipkovej postavenie žien iné. "V Českej republike mali dokonca rektorku Policajnej akadémie. V západných a severských členských štátoch Európskej únie je väčšia emancipácia. Ženy tam nepodceňujú. Slovensko je v názoroch na postavenie žien vo funkciách stále zaostalejšie. Nepomôžu ani dobré výsledky. Dokonca, keď máte lepšie výsledky ako muži, kolegovia vám to neodpustia," hovorí dekanka Lipková.
Na vysokú funkciu musí mať žena zázemie nielen v spoločnosti, ale aj v rodine. "V rektorskej funkcii je toho naozaj veľa. Keď má žena na starosti ešte aj rodinu, tak sa radšej rozhodne inak. Musí mať veľkú podporu doma," hovorí banskobystrická rektorka.
Ženy na vysokých školách
Názov školy
počet
počet
z toho počet
počet
počet
počet
počet
fakúlt
zamestnancov
žien
dekaniek
prorektoriek
prodekaniek
docentiek
profesoriek
Univerzita Komenského v BA
13
2098
942
3
21
148
76
UPJŠ Košice
5
1312
783
1
1
6
43
46
PU Prešov
8
1047
633
1
2
11
34
20
UCM Trnava
3
281
115
1
1
5
12
8
KU Ružomberok
4
361
136
0
0
1
Univerzita J.Selyeho v Komárne
3
72
26
1
1
1
1
3
UVL Košice
147
63
2
20
6
UKF Nitra
5
1004
595
3
2
7
32
23
UMB Banská Bystrica
7
1301
770
2
1
7
50
16
TU Trnava
5
445
212
2
1
7
43
12
STU Bratislava
7
3268
1623
4
127
15
TU Košice
9
831
292
1
3
ŽU Žilina
7
705
256
2
3
39
8
TU v Trenčíne
4
310
124
3
3
9
5
EU Bratislava
6
621
367
1
2
16
90
21
SPU Nitra
6
463
169
1
13
35
7
TU Zvolen
4
311
98
1
3
18
5
VŠMU Bratislava
3
213
93
1
1
5
31
11
VŠVU Bratislava
108
32
2
5
1
AU Banská Bystrica
2
186
83
2
3
9
4
Akadémia ozbrojených síl L. Mikul.
241
94
1
2
Slov. zdrav. univerzita, Bratislava
4
325
153
1
1
4
Dubnický tech. inštitút Dubnica
27
12
1
6
1
Vysoká škola v Sládkovičove
2
56
26
2
3
1
SEVŠ v Skalici
14
6
2
2
VŠ medzin.podnikania ISM v Preš.
15
8
1
Alena Daňková, rektorka súkromnej Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM v Prešove.
Viera Cibáková, rektorka súkromnej Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.
Beata Kosová, rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Stĺpček Lukáša Filu
Bez hlasu
