k tomu patria. Napríklad aj rivalita.
Tá česko-slovenská bola zatiaľ hlavne priateľská. Najskôr žiarlili Slováci, že cez bohatšie a väčšie Čechy nie je na Bratislavu vidieť, potom zase žiarlili Česi, keď Dzurindove ekonomické reformy vyniesli Slovensku nálepku východoeurópskeho tigra. Ešte však medzi nimi nedošlo k situácii, že by sa zišli pri jednom stole, každý z jednej strany, a medzi nimi zákop.
Až teraz. Česi a Slováci sa rozhodli usilovať o jadrové fórum, každoročnej nadnárodnej konferencie o jadrovej energii pod hlavičkou únie.
Tak sa stalo, že sa delegácie oboch štátov zišli v kancelárii európskeho komisára pre energetiku a lobovali za to, aby sa fórum konalo v Prahe, respektíve v Bratislave. Andrisu Piebalgsovi to bolo jedno a požadoval len dohodu oboch krajín.
To sa však ukázalo ako najväčšia prekážka. Česi navrhovali Slovákom, nech sa fórum strieda, raz Praha, raz Bratislava. Slováci sa zaťali a trvali len na Bratislave.
Kľúčovou v spore bola postava slovenského ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Ten, hoci fórum obnáša kanceláriu s jedným či dvoma ľuďmi, predniesol komisii plán na zriadenie rovno celého úradu so štyridsiatimi ľuďmi a s miliónovým rozpočtom. Piebalgsov pokyn „žiadna nová inštitúcia“ nechápal a považoval ho za česko-komisné sprisahanie proti Slovensku.
Spor došiel tak ďaleko, že sa do neho museli vložiť premiéri. Mirek Topolánek a Robert Fico si ťapli okamžite. Skutočná bitka sa odohrala vnútri slovenskej vlády, pretože Ficov spolustraník Janhnátek na svojho šéfa do poslednej chvíle volal: „Nevzdávaj to.“
Nakoniec sa musel vzdať Jahnátek. Predsa nie úplne. Mierová dohoda totiž nesie všetky atribúty komiksových česko-slovenských ťahaníc. Jadrové fórum bude. A hneď dvakrát ročne. Raz v Bratislave, raz v Prahe. Začína sa tento rok na jeseň v Bratislave.
