BRATISLAVA. Externí študenti začnú za svoje vzdelanie platiť. Minister školstva Ján Mikolaj z SNS si totiž získal koaličných poslancov pre svoju novelu vysokoškolského zákona, o ktorej definitívne rozhodne parlament už tento týždeň. Ak ju naozaj schvália, externisti začnú platiť od septembra budúceho roka.
Predseda školského výboru Ferdinand Devínsky z SDKÚ je presvedčený o tom, že spoplatnenie len externého štúdia je nesystémové. „Je to štart k tomu, aby sa spoplatnilo celé štúdium.“ Jeho opozičný kolega Martin Fronc z KDH hovorí o novele ako o „paškvile“. Avizuje, že ak toto „divoké spoplatnenie“ prejde, KDH sa obráti na právnikov, aby pomohli pripraviť podanie na Ústavný súd.
Minister síce pre novelu získal podporu koalície, jej najväčším kritikom je však poslanec Smeru Mojmír Mamojka. Návrh považuje za antivysokoškolský. Pri hlasovaní ho nepodporí.
Minister ustúpil poslancom
Pôvodne minister navrhoval, aby školy mohli vyberať neobmedzené poplatky. Nakoniec ustúpil tlaku poslancov a súhlasil, že ministerstvo bude každoročne určovať limit školného. Minister pôvodne hovoril, že vypočítať výšku školného bude zložité, teraz to ako veľký problém nevidí. Poplatky budú rôzne pre každý študijný program. Závisieť budú od ekonomickej náročnosti.
Najmenej preto budú platiť ekonómovia a právnici. Magisterské štúdium ich bude stáť ročne necelých 30–tisíc korún. Bakalárske asi polovicu. Študenti technických smerov budú platiť okolo 50–tisíc korún. Niektoré technické odbory sa môžu vyšplhať do stotisíc korún. Určenie limitu navrhla poslankyňa Smeru Oľga Nachtmannová. „Dožadovali sa toho študenti,“ priznala.
Dary budú školným
Nachtmannová zrejme v pléne uspeje aj s ďalším svojím pozmeňujúcim návrhom. Chce, aby každý dar, ktorý musí škole zaplatiť študent, bol považovaný za súčasť poplatku. „Viedlo ma k tomu to, že školy mohli obísť zákon. Poberali by dotáciu od štátu, ale podmieňovali by štúdium darmi.“
Minister totiž ponecháva školám na výber, či externé štúdium spoplatnia, alebo sa spoľahnú na štátnu dotáciu. Mikolaj s návrhom súhlasí. O obchádzaní zákona hovorili aj poslanci ústavnoprávneho výboru. Katarína Tóthová z HZDS hovorila, že spoplatnenie malo byť určené v zákone ako povinnosť. Poslanci presvedčili ministra aj o zmene právomocí, ktoré pôvodne navrhoval pre správne rady na úkor akademických senátov. Tie mali napríklad prísť o možnosť schvaľovať rozpočet školy. „Mohlo sa stať, že senáty schvália študijný program a rada im potom nedá na to peniaze,“ povedala Nachtmannová. Navrhla preto, aby rozpočet schvaľoval senát a následne aj rada. Ak nezíska podporu jej členov, tak rektor ho bude musieť prepracovať.
Bez zmeny však ostáva ministrov návrh, že platy rektorov nebude určovať on, ale členovia rady. Na vymenovanie väčšiny z nich má pritom práve vplyv rektor.
Bakalári zo strednej
BRATISLAVA. Stredné odborné školy by mohli v budúcnosti udeľovať vysokoškolské bakalárske tituly. Na to, aby mohli stredné školy ďalej rozvíjať bakalárske štúdium, museli by získať docenta, ktorý by garantoval ich štúdium. Museli by prejsť cez akreditáciu.
Minister školstva Ján Mikolaj si myslí, že mnohé stredné školy sú kvalitné a akreditačné podmienky splnia. „Aj vzhľadom na nízku úroveň súkromných vysokých škôl. Veľký rozdiel medzi nimi nie je.“
„Pokiaľ budú splnené podmienky a nájde sa garant, tak proti tomu nemám výhrady,“ povedal poslanec László Szigeti z SMK. Upozornil však, že stredné školy sa nezmenia na vysoké. Len na nich vznikne odbor, na ktorom budú môcť stredoškoláci po maturite automaticky pokračovať aj vo vysokoškolskom štúdiu. Priestor vidí predovšetkým v strojárskych a elektrotechnických odboroch.
Vyššie odborné vzdelávanie na Slovensku už funguje viac ako desať rokov. Od roku 1994 sa do západoeurópskeho projektu zapojilo šesť slovenských a dvanásť českých škôl. Kým v Česku po šiestich rokoch zmenili zákon a zaviedli do školského systému vyššie odborné štúdium, na Slovensku na to chýbala politická vôľa. „U nás sa stále ešte tackáme,“ povedal Ján Katyi zo Strednej priemyselnej školy s vyučovacím jazykom maďarským z Košíc.
Katyi hovorí, že stredné odborné školy nechcú konkurovať vysokým školám. „Nechceme, aby nás univerzity napádali, že im chceme kradnúť titul bakalár.“
Vraj titul, ktorí absolventi vyššieho odborného vzdelávania získajú, nemusí byť akademický, ale odborný. Podstatné je, aby sa toto štúdium vymedzilo od stredoškolského.
Vyššie odborné štúdium by malo byť medzičlánkom medzi strednou školou a bakalárskym štúdium. Môže sa s bakalármi prelínať, ale dôležité je, aby sa dôraz kládol na prax.
„Absolventi univerzít sú tí, ktorí budú vymýšľať nové veci. Ale my sme tí, ktorí budeme realizovať ich nápady.“
(vev)
