v Karpatoch prvých trinásť árov pôdy pod lesom.
Otec mi nikdy nedovolil psíka a ja som po ňom túžila celý život," priznáva subtílna blondínka, ktorá v tomto období žije na svojej farme uprostred prírody a milovaných zvierat. Preto si nepostavila honosnú vilu, nekúpila drahé auto ani neinvestovala do lukratívnych podnikov s vysokým finančným ziskom. Jej snom bolo žiť v súlade s prírodou a tešiť sa z každého dňa počas všetkých štyroch ročných období.
Bývanie si tu zariadila jednoduché: do vrchnej časti záhrady umiestnila montovanú drevenú chatku, dômyselne vybavenú vstavanou keramickou pecou. Odtiaľ sa na jeseň vinie vôňa pečených kačíc a husí, ku ktorým domáca pani podáva lokše.
V rozkošných miniatúrnych priestoroch pripravuje aj lahodné kozie syry, na ktorých si pochutnáva rodina i priatelia.
Stoluje na studni
V záhrade vysadili desiatky stromov: tuje, strieborné smreky, borovice, a množstvo borievok, ktoré tvoria zelený plot medzi touto časťou farmy a hektárovou lúkou so stajňami pre kone a kozy. Lúka sa stala časťou farmy vlastne náhodou. Majiteľke prekážala susediaca burina preto kúpila prvú kozu, ktorá začala bujný porast úspešne spásať. Bolo jej však smutno, a preto pribudol capko. Keď sa narodili prvé kozliatka, začala pani Milka farmárčiť. Len tak, zo záľuby. "Návrat k ekologickému životu je veľmi potrebný," tvrdí Milka Harmathová. Preto by chcela na Slovensku podporovať biofarmy.
V ďalšej časti záhrady vysadila vlastnoručne rododendrony a s priateľom Rudkom vybudovala veľkolepú skalku z pôsobivých tufových kameňov. Ovocné stromy, pod ktorými sa už červenajú lesné jahody, ohraničujú priestor z ďalšej strany. Opodiaľ stojí svojpomocne vyhĺbená studňa korunovaná klasickou strieškou. Okolo nej sa naháňajú dva psy - bernský salašnícky pes a zlatý retriever. Na slnku sa lenivo vyhrievajú mačky. Studňa logicky zapadá do línie ekologického životného štýlu a domáca pani je hrdá na jej priezračnú bezchybnú vodu. Jej pokračovaním je mohutný stôl, ktorý chráni pred urputným slnkom šindľová strieška. Všade vládne mier a súlad, ako v raji. Nervozita zostáva za plotom a zo života sa tešia všetci obyvatelia. Tu si radi posedia známi aj rodina; dobre sa tu cíti Oliver Andrássy, aj Eňa Vacvalová.
Užovky aj hlavátky
Biely záhradný stolík a stoličky poskytujú oddych nižšie. Na úhľadne vykosenom trávniku sú roztratené drevené vozy plné muškátov aj petúnií.
V spodnej časti záhrady vybudovali dve jazierka s leknami a rybník. "Ten sme založili ešte skôr, ako sme začali stavať chatu," spomína majiteľka.
V poraste okolo Viktórie Régie sa život len tak hemží. Pri pohľade na malé užovky Milka Harmathová hovorí: "Nechápem, prečo sa ľudia boja týchto užitočných a krásnych hadíkov. Máme tu aj dvojmetrové užovky, pri párení je na ne radosť sa pozerať."
Vyše tri a pol metrová voda v rybníku je útulkom aj pre zlatých pstruhov, jesetery a hlavátky.
O dravé ryby sa domáci starajú tiež nezištne. Nie sú určené pre kuchyňu, ale pre radosť. "Tieto rybky nekonzumujeme a vždy je nám veľmi ľúto, ak sa niekomu podarí v našom rybníčku pytliačiť," hovorí pani Milka. "Málokde sa dá vidieť takáto zbierka sladkovodných rýb, ako u nás. Niežeby boli ľudia radi, že sa môžu na ne pozrieť, ale ich ešte aj ukradnú!"
"Pani Milka, kde je tá nová kobylka?" ozve sa krik a cez drevenú bráničku vchádza vysoký, usmiaty muž. Kováč Branko Polák zo Senice prišiel po prvýkrát obuť mladého, osemmesačného koníka, ktorý sa pokojne pasie. O kopytá sa treba starať a žriebätko Klíra si musí zvyknúť na túto procedúru. Kováčovi s pomocníkom síce počas našej návštevy dá zabrať, nakoniec sa však podvolí a konská pedikúra sa skončí úspešne. Ďalšie tri kone - valach Koran, kobylka Donna a čierna Burleska stoja obďaleč a iba občas odfrknú na nových návštevníkov.
Milka Harmathová sa aj o koníky stará s láskou, ale nejazdí na nich. "Nemám na to čas, túto radosť doprajem iba deťom, ktoré prídu na návštevu," hovorí majiteľka a pohladí kobylku.
Rudla ako talizman
Zrazu nepokoj v maštali. "Chcete sa zoznámiť s talizmanom farmy?" pýta sa s úsmevom domáca pani a už vyvoláva zvýšeným hlasom. "Rudla, Rudlička, poď sem krásavica moja!" Medzi štíhlymi konskými nohami sa vymotá čierno-biele prasiatko a o svoju zvieraciu dušu na krátkych nôžkach cupitá k paničke.
K meninám ho od brata dostal do daru Rudko, odvtedy prasnička žije na farme. A hoci má už 250 kilogramov, majitelia z nej neplánujú vyrobiť šunku, ani jaternice. Chodieva s nimi aj na prechádzku, aj občas nakupovať do miestneho obchodíka v dedine. Všetci si na prasiatko zvykli a ono sa stalo súčasťou ich života. Iba s koníkmi sa občas naťahuje. Oni ho ťahajú za štetiny a Rudla im to opláca rovnakou mierou.
Prosím nekŕmiť!
Ihneď pri vstupe na farmu zaujmú nápisy zavesené na plote. Upozorňujú návštevníkov, aby zvieratká cez plot nekŕmili a nerušili. V areáli totiž žije 28 kozičiek, ktoré obhospodaruje statný capko. Na zelenej pastvine majú kozy trampolínu, na ktorej rady vystrájajú. Vypátrali ju už aj deti z okolia.
V tomto období sa hrabe prvé seno. Milka Harmathová dúfa, že nepríde veľký dážď, aby stihli pokosiť a pohrabať a tak si nachystať zásobu pre svoje zvieratá. Kozy sa neboja, podídu až k nám a ich majiteľka ich volá po mene. Pozná každú: vie, kedy mala kozliatko aj koľko mlieka dáva. Prvé kozy v stáde dostali mená po svetových módnych návrhároch, novšie prírastky už majú aj obyčajnejšie mená.
Lahôdky na tanieri
"Naše kozičky sú celý deň vonku, v prírode. Preto ich mlieko nepáchne a aj syry, ktoré si vyrábame, majú lahodnú chuť a vôňu," upozorňuje farmárka, keď už sedíme pri studni a ona vyťahuje chladené syry zabalené v alobale. "V studni práve dva mesiace dozrieva rokfort, robíme aj kozí camembert, toto je však kozí syr dánskeho typu s Amarettom, tuto zasa francúzsky vylepšený mandľami a orechmi." Skúsime aj nakladaný s cesnakom a cibuľou. Syrové hody, pri ktorých nikomu nechýba na stole klobása alebo údené mäso.
"Koza vraj za deň skonzumuje 62 druhov byliniek. Preto kozy ani ovce nikdy netrpia nádorovými ochoreniami a produkty z ich mlieka sú veľmi zdravé," vysvetľuje pani Milka. "Syry sme sa naučili vyrábať podľa odbornej literatúry, niečo nás naučil priateľ. Ale teraz už aj rada experimentujem."
Život na farme funguje trošku inak, niektoré veci si domáci obstarávajú na princípe výmenného obchodu. "Keď sa nám narodilo kozliatko, alebo žriebätko, nepredali sme ho za peniaze, ale vymenili za adekvátne množstvo ovsa, pre kone," hovorí Milka Harmathová.
Podnikateľke, ktorej salóny šijú plesové róby a starajú sa o garderóby mnohých dám zvučných mien, sa farmársky život v džínsach páči.
Barbora Laucká
