PREŠOV. Všetka pozornosť sa na sobotňajšom sneme sústredila na dvoch hlavných hráčov v súboji o nového predsedu KDH. Pavol Hrušovský ani Vladimír Palko si nemohli byť istí, ako hlasovanie dopadne.
Hrušovský len dúfal, že ľudovka, ktorá delegátov vítala, bude rovnako veselo hrať aj na záver snemu.
„Moje srdce je pokojné,“ povedal pri príchode Palko. Napriek prehre s rovnakým pocitom z Prešova vraj aj odchádzal. Povedal, že pre morálnu záchranu KDH urobil všetko. „Svedomie mám čisté.“
Na úvod bolo medzi kresťanskými demokratmi cítiť mierne napätie. Stačilo ale, aby prešiel návrh na zmenu volebného poriadku, a väčšina sa upokojila. Úprava hlasovania z dvoch kôl na tri totiž zaručila, že predsedu si kresťanskí demokrati zvolia už pri prvej voľbe.
Od tej chvíle sa snem stal zaujímavý len hlasovaním o predsedovi, ktoré prišlo na rad podvečer. Na „palubovke“, kde KDH rokovalo, sa pomaly zhoršoval vzduch a delegáti sa dostávali do útlmu.
Z letargie vytrhol až Palko
Prebral ich až Palko svojím prejavom. Počas polhodinového vystúpenia menil intonáciu a pomáhal si aj niekoľkými gestami. Hovoril o najväčšej kríze, ktorá hnutie od jeho založenia zasiahla. Tvrdil, že sa z neho stala strana, kde „nie je jednota slov a činov“. Kritizoval vedenie, že chcelo rokovať so Smerom o vládnej koalícii.
Najviac sa však KDH odklonilo od svojich hodnôt, keď jeho členovia začali kritizovať vlaňajší odchod z vládnej koalície. „Ja to považujem za hviezdnu hodinu KDH. Čo nám škodilo? Naša zásadovosť, alebo slabosť? Nie princípy, ale pokušenia zanechať ich, nás oslabovali,“ povedal Palko.
Prehováral členom do duše, tí sa mu viackrát odmenili potleskom. Hrušovskému zatlieskali až na záver.
Zaujal, ale neuspel
Palkov prejav zaujal. Keď skončil, viacerí sa museli vyvetrať na chodbe. „Ak som bol doteraz nerozhodnutý, tak teraz mi je to jasné. Určite ho voliť nebudem,“ hovorili ticho viacerí.
„Tento prejav nepatril do úst kandidáta na predsedu KDH,“ povedal Martin Fronc, ktorého sa kritika dotkla. Nespokojný bol aj Andrej Ďurkovský. Kritika vraj nemala byť prezentovaná pred verejnosťou.
„Snažil sa poukázať na to, že len on má vždy pravdu,“ povedala Ružena Apalovičová z Bratislavy. Hovoril o pokore, ale on je ten, ktorý ju neprejavil.
Delegáti nesúhlasili, že v KDH je kríza. Oveľa horšie to bolo v čase, keď hnutie opúšťala skupina okolo Jána Klepáča, či stúpenci Mikuláša Dzurindu. „Boli sme dlho v opozícii, viedli sme súboj s mečiarizmom. To boli oveľa krízovejšie situácie,“ myslí si Miroslav Tóth z Galanty. Bol to názor väčšiny, čo potvrdil aj výsledok voľby. Snem prekvapil, keď lídra zvolil už pri prvom hlasovaní. Palko získal 110 hlasov, Hrušovský 194 z 340.
Delegáti tak dali najavo, že KDH sa podľa nich v kríze nenachádza. Myslí si to aj Hrušovský. S novým vedením chce však hľadať nový spôsob prezentácie politiky hnutia. Chce urobiť z KDH čitateľnejšiu stranu, ktorá osloví viac voličov.
V tom mu bude pomáhať aj Daniel Lipšic, ktorý sa ako jediný z Palkových ľudí dostal v sobotu do vedenia KDH. Na post podpredsedu pre vnútornú politiku ho navrhol Palko. Lipšic to prijal, hoci jeho názory sa od ostatných členov vedenia líšia. Nakoniec získal 198 hlasov, čo je o štyri viac ako Hrušovský.
Palkovi tak napriek prehre ostal vplyv na vedenie strany. Lipšic chce na novom poste presadzovať jeho vízie.
Hrušovský odmietol, že by hlasovanie o Lipšicovi bolo výsledkom dohody medzi palkovcami a väčšinovým prúdom. Lipšic akýkoľvek „obchod“ taktisto poprel. „Veď nič nehrozilo, ani keby ma nezvolili. V poslaneckom klube by som ostal tak či tak.“
Politológ Grigorij Mesežnikov považuje zvolenie Lipšica za rozumný krok. Ľudia okolo Palka tak nebudú mať pocit, že sú vylúčení. „Lipšic nebude situáciu komplikovať. Skôr prispeje k obrusovaniu ostrejších situácií.“
Kandidovať za podpredsedu mohol aj Palko. Odmietol to. „Keď niekto povie, že v strane je kríza, potom ju ťažko môže ako podpredseda reprezentovať.“
Analýza
Strana vhodná do každej koalície
Pavol Hrušovský pred snemom KDH opakoval,že sa bude snažiť, aby z neho nikto neodišiel ako porazený. Z priebehu a výsledkov snemu však vyplýva, že z neho nikto neodišiel ako víťaz.
Pred rokom sa na sneme v Trnave predseda Hrušovský vzdal funkcie, čím delegátov požiadal, aby mu hlasovaním vyjadrili dôveru. Urobil to s odôvodnením, že KDH ide do ťažkého obdobia, a preto je dôležité, „aby legitimita predsedu bola nespochybniteľná“.
Vtedy mu z 306 prítomných dalo svoj hlas 229 delegátov. Čo znamená, že mal medzi delegátmi takmer 75-percentnú podporu. Na sneme v Prešove hlasovalo za predsedu Hrušovského z prítomných 340 delegátov iba 194, čo predstavuje 57-percentnú podporu.
Ak po sneme v Trnave mohol staronový predseda vyhlasovať, že iba „časť vedenia je rozdelená“, ale členská základňa KDH je jednotná, tak po prešovskom sneme už niečo také povedať nemôže. Ak sa tretina delegátov stotožňuje s názorom, že KDH je v najťažšej kríze od začiatku svojej existencie, hoci od predsedu počuje, že v strane nijaká kríza nie je, tak to nie je práve príznak jednoty.
Po roku, ktorý uplynul od volieb i od mimoriadneho snemu KDH, sa legitimita predsedu neposilnila. V dohľadnom čase ju však nebude nikto zvnútra strany spochybňovať. Čo nie je výsledok, z ktorého by mohol mať Hrušovský pocit víťaza.
Dvaja porazení
Vladimír Palko po voľbách predsedu povedal, že dosiahol celkom slušný výsledok. Vzhľadom na to, že rok svojho života zasvätil snahe, aby KDH opustilo to, v čom naďalej zotrvalo, výraz „celkom slušný výsledok“ určite nevystihuje hĺbku jeho prehry.
Napriek enormnému úsiliu sa Hrušovského protikandidátovi nepodarilo presvedčiť stranu a jej delegátov o tom najdôležitejšom: že by mala mať vyššie ambície, než to, že chce byť v každej vládnej koalícii, ktorá na Slovensku vznikne. Uverila mu iba tretina delegátov. Palkova stará obava, že sa strana uspokojí „ s takou úlohou, že po voľbách počkáme, kým nás niekto zavolá, alebo naopak, kým nás niekto odvrhne“, sa na prešovskom sneme naplnila.
Na sneme bola na hlavu porazená skupina okolo Petra Gaburu. Kalkulácia, že využije súťaž medzi Hrušovským a Palkom na to, aby nebol zvolený ani jeden, jej nevyšla. Nech už boli rozpory medzi hlavnými skupinami akokoľvek deliace, obe sa zhodli v tom, že o pomeroch v strane nesmie rozhodovať nikto tretí.
Ak pred snemom Gabura hovoril, že sa buď stane predsedom, alebo ho zo strany vylúčia, tak mu po sneme vedenie pripomenie, že sa predsedom nestal.
Na komunikáciu s ním už doplatil bývalý podpredseda Peter Čiernik, ktorý utrpel debakel aj v súťaži s Danielom Lipšicom.
Obľúbené KDH
Pozoruhodné je, že výsledky snemu privítali všetky relevantné politické strany. Všetky si myslia, že sa im bude s KDH pod vedením Hrušovského spolupracovať lepšie ako s predsedom Palkom.
Marek Maďarič ani pred snemom neskrýval, že Smer tu nechce „vytvárať dva nepriateľské tábory“ a že závisí iba od vedenia KDH, či sa stane jedným z budúcich možných partnerov. Pavol Hrušovský sa v nedeľu poponáhľal pripomenúť, že Smer za nepriateľa nepovažuje. Ján Slota svoje vyznania, že Hrušovského má za priateľa a KDH za partnera, iba znovu aktualizoval.
Ešte viac ako vládne strany sa na KDH spoliehajú strany opozičné. Mikuláš Dzurinda i Pál Csáky v spojení s ním vidia „os budúcej alternatívy pre Slovensko“. Imidž KDH po prešovskom sneme nadobudol takú podobu, akej sa Vladimír Palko obával. Všeobecná prijateľnosť totiž znamená, že politickí súperi ho prestali považovať za samostatnú alternatívu, a vnímajú ho ako svoj doplnok. Koaličný potenciál KDH je taký skvelý, že začína vážne ohrozovať jeho potenciál voličský.
Profit z profilu
Vladimír Palko sa po zvolení Hrušovského zmienil, že snem dopadol v prospech Mikuláša Dzurindu. Neúspešný kandidát chcel povedať, že SDKÚ sa stane tým, čím by podľa Palka malo byť KDH: vyhranenou opozičnou stranou, ktorá zápasí s hlavnou vládnou stranou o to, aké má byť Slovensko. KDH na túto rolu rezignovalo a uvoľnilo priestor pre Dzurindu a SDKÚ.
Ak strana vedie ostrý politický zápas, tak polarizuje postoje k sebe, ale poskytuje voličom silný dôvod, aby sa s ňou stotožnili. Kým HZDS viedlo svoj nemilosrdný boj s prvou Dzurindovou vládou, tak bolo aj stranou číslo jeden pre všetkých, ktorí k nej mali výhrady. Keď túto rolu (v záujme svojho koaličného potenciálu) prenechalo Smeru, tak zo zápasu s druhou Dzurindovovu vládou profitovala strana Roberta Fica.
V čase, keď bolo KDH v opozícii, dosiahlo najlepší volebný výsledok v roku 1994, lebo dostalo hlasy od takmer 300-tisíc voličov. Ešte viac by ich získalo v roku 1998, ale bolo skryté pod značkou SDK. Zápas, ktorý vtedy viedlo, dával strane politický profil i voličský profit. Po prešovskom sneme sa musí KDH usilovať o jedno i o druhé. Problém je, že voličsky úspešné strany svoj profil majú, kým tie menej úspešné sa oň úporne snažia.
Nové formy a spôsoby
Krátko po sneme sa dali zaznamenať len dva koncepty, ako by na to KDH malo ísť: jeden Hrušovského, druhý Čarnogurského. Ani jeden nie je veľmi perspektívny.
Staronový predseda ohlásil, že bude „hľadať „novú formu a spôsoby, ktoré urobia politiku KDH príťažlivejšou, zrozumiteľnejšou a atraktívnejšou“. Keby iné, účinnejšie a príťažlivejšie spôsoby poznal, tak by ich určite uplatnil aj doteraz a nečakal by na lepšiu príležitosť.
Ján Čarnogurský si myslí, že strana bude mať úspech vtedy, ak „dokáže zaintegrovať do práce KDH a komunikácie smerom navonok ideovú líniu prezentovanú Palkom“. Lenže Hrušovský predsa neporazil Palka preto, aby prevzal jeho líniu.
Vývoj preferencií strany ukáže, či zmena KDH na stranu vhodnú do každej koalície, ktorú na prešovskom sneme podporila väčšina, má ohlas aj na verejnosti. Voliči sú tí, ktorí potvrdia, alebo vyvrátia slogan Pavla Hrušovského, že z prešovského snemu odišlo ako víťaz KDH.
Marián Leško
Problém Gabura snem nevyriešil
Postoje Pavla Hrušovského a Vladimíra Palka sa na sneme v jednom nelíšili: poslanec Peter Gabura, ktorý má zakázané zúčastňovať sa na rokovaniach poslaneckého klubu KDH, zostáva pre hnutie problémom.
Pôsobenie Gaburu kritizoval Palko aj v prejave. Povedal, že je škandálom, aby stranu celé mesiace rozkladalo pár siskárov. Na týchto stretnutiach sa vraj zúčastňujú tajomníci aj podpredseda. Poradcom Gaburu je bývalý novinár SME a šéf kontrarozviedky Peter Tóth, ktorý podľa prokuratúry faxoval anonymné trestné oznámenie na Vladimíra Palka. Na žiadosť KDH musel zo SIS odísť.
„Bývalý spravodajský dôstojník súdi bývalého siskára. Je to smiešne,“ reagoval Gabura. „Boli to patologické slová, rovnako ako celý prejav.“
Hrušovský hovorí o rebelujúcom poslancovi ako o osobitnom probléme. „Zbytočne generuje napätie.“
Členom KDH prekážajú aj Gaburove výroky o homosexuáloch a prisťahovalcoch, a to, že kritizoval návrh KDH o rodičovskej dovolenke. Na sneme navrhol za predsedu Martina Fronca, ktorý odmietol kandidovať na šéfa hnutia.
Čo s Gaburom, bude riešiť nové vedenie KDH. Podľa podpredsedníčky Márie Sabolovej to vyrieši 11–členné predsedníctvo, ktoré vznikne o týždeň. Je možné, že proti Gaburovi začnú disciplinárne konanie. Ako posledná z piatich možností prichádza do úvahy vylúčenie poslanca zo strany.
(vev)
Stĺpček Petra Schutza
Sedem hriechov
Keby tých sedem hriechov, pred ktorými vystríhal Pavol Hrušovský vo svojej volebnej reči, bolo naozaj „smrteľných“, tak by na sobotňajšom sneme KDH v Prešove hlasovali možno desiati. „Blahobyt bez práce“, hriech číslo dva podľa znovuzvoleného predsedu, je totiž hybnou silou politiky, ktorá ženie aj KDH.
Obhájiť post predsedu si Pavol Hrušovský nezaslúžil už len preto, lebo v zlomových chvíľach ho udalosti predbiehali. Nie je podstatné, či KDH malo, alebo nemalo rokovať o koalícii so Smerom, podstatné je, že ani päť minút pred klaksónom nepochopil, koľko bije a urobil krok, ktorým sám upadol medzi podozrivých z hriechu číslo 4 – „obchodu bez morálky“.
Nie napriek tomu, ale práve preto Hrušovský post obhájil. Presvedčil, že chce viesť stranu ako nástroj na uspokojovanie túžob a potrieb delegátov. To bola ústredná línia sporu medzi ním a Palkom.
Presne 194 hlasov, ktoré mu na zvolenie stačili, je avízom, že väčšinový názor o blahobyte bez práce ako smrteľnom hriechu nepanuje v KDH ani náhodou.
