Médiá nesú diel zodpovednosti za verejné prejavy opilstva, lebo spoluvytvárajú atmosféru spoločenskej tolerancie k nim. Čo môžu spraviť, aby boli pre verejnosť menej prijateľné?
Prvou možnosťou je poskytnúť priestor preventívnym a informačným reklamným kampaniam. Reklama na alkohol však vždy bude mať neporovnateľne viac peňazí a príťažlivosti ako reklama proti nemu. Podobné kampane navyše mávajú aj tak len krátkodobý účinok.
Druhou možnosťou je vyhýbať sa pozitívnemu vykresleniu alkoholu – nespájať ho s bohatstvom, úspechom a krásou. Kým islamský trh možno ocení, keď kreslený Homer Simpson pije namiesto obľúbeného piva Duff nealko nápoj, u nás vymazať kladné odkazy na alkohol z médií jednoducho nemožno. Alkohol je súčasťou kultúry. Treťou možnosťou je viac zdôrazňovať pravdu o následkoch nadmerného pitia. Výskum americkej Ohio State University napríklad ukázal, že kým asi tretina vrahov zabíja pod vplyvom alkoholu, zmienka o ňom padne len v 2,6 percentách televíznych správ o násilnej trestnej činnosti. Asi desatina odsúdených u nás pácha trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu. Pri klientoch Špeciálneho súdu išlo v minulom roku o tretinu. Viem to zo stránky ministerstva spravodlivosti, nie z médií. Zdravotníci, sociálni pracovníci či rozvodoví sudcovia by asi vedeli uviesť ďalšie príklady. Ak médiá chcú, aby bola spoločnosť citlivejšia k prejavom opilstva, mali by dôsledne robiť to, čo vždy bolo ich úlohou – pravdivo informovať.
Realita je dosť odstrašujúca, aj keď na vás práve neútočí opitý politik.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
