Spomienku na Mary Douglas nemôžem nezačať dvomi osobnými zážitkami s jej dielom i s ňou samou. Keďže bola školiteľkou môjho školiteľa v Londýne, jej knihy Natural Symbols a Purity and Danger boli jednými z prvých, ktoré mi v roku 1998 nariadil dôkladne prečítať, pretože - ako vyhlásil - som jej akademickým vnukom. V jeho zozname pre mňa bolo mnoho kníh, ktoré sme síce obaja považovali za nevyhnutné, ale zároveň sme sa zhodli, že sú pomerne nudné a ťažkopádne, pretože nie každý sociálny antropológ je zároveň aj skvelý spisovateľ. Knihy Mary Douglas sa však vyznačovali mimoriadnou štylistickou brilantnosťou, bohatstvom myšlienok a koncepcií a zároveň výnimočnou schopnosťou prepojiť údaje z etnografických výskumov s precízne vypracovanými teóriami kultúry a spoločnosti, takže som neoľutoval ani jedinú minútu, ktorú som nad nimi strávil.
Druhý zážitok je osobnejší. Keď v roku 2001 pozval Pierre Bourdieu Mary Douglas prednášať na College de France, jej vystúpenie o štrukturálnej analýze Starého zákona sa stalo intelektuálnou udalosťou, na ktorú sa unúval zo svojho domu v Normandii aj vtedy 93-ročný zakladateľ štrukturalizmu Claude Lévi-Strauss. Keď som počúval prednášku menšej, elegantnej dámy so zvučným a jasným hlasom, precízne pripravenú, s krištáľovo jasnými argumentmi, bolo mi jasné, prečo malo a má jej dielo taký významný vplyv. Francúzsky antropológ Philippe Descola, ku ktorému som chodil na prednášky, ma dokonca predstavil, takže mám tú česť, že Mary Douglas zabudla moje meno pol minúty po našom stretnutí.
Cesta k sláve
Mary Douglasová začala študovať v Oxforde počas 2. svetovej vojny filozofiu, politológiu a ekonómiu. Po vojne, keď už vtedy slávny Evans-Pritchard opätovne rozbiehal Inštitút sociálnej antropológie v Oxforde, zmenila vedeckú orientáciu k antropológii. Etnografické terénne výskumy uskutočnila v rokoch 1949-51 a 1953 u Leleov v africkom Kongu. Jej prvá kniha The Lele of the Kasai (1963) bola síce pozitívne prijatá, ale ani zďaleka ju neurobila slávnou. Mary Douglas získala miesto na University College London (UCL), kde zostala 25 rokov. Obrovský vpyv na sociálne vedy mala až jej druhá a najslávnejšia kniha Purity and Danger (1966), s podtitulom "Analýza pojmov znečistenie a tabu". Táto kniha patrí k antropologickej klasike, číta sa napriek množstvu údajov z mnohých kultúr ľahko a plynule a podnietila celú plejádu úvah a výskumov o vzťahu rôznych sociálnych klasifikácií k porušeniam noriem, sociálnemu vylučovaniu a symbolickému ovládaniu. V knihe Natural Symbols (1970) skúma najmä vzťahy sociálnych inštitúcií a symbolizmu. V roku 1977 sa presťahovala do USA a s Baronom Isherwoodom napísala základné dielo súčasnej ekonomickej antropológie The World of Goods (1979).
Útok na homo economicus
Pozoruhodné sú aj jej teoretické práce (Missing Persons: A Critique of the Personhood in the Social Sciences 1998), v ktorých brilantne, jasne a výstižne kritizuje najmä neuspokojivý stav sociálnych vied, zdemolovaných táraním a pseudoanalýzami niektorých politologických a ekonomistických koncepcií.
Ako alternatívu ponúka antropologické poznanie, založené na dlhodobom terénnom výskume a na úplne inej koncepcii človeka. Vo svojich dielach dokázala zladiť prísne vedecké požiadavky na bohatstvo empirických údajov s rovnako prísnymi nárokmi na overiteľnosť vedeckých teórií, čo sa podarí málokomu tak dobre, ako jej v knihách How Institutions Think (1987) či Thought styles: Critical Essays on Good Taste (1997).
Ani ona sa nevyhla narazeniu na hlupákov, ktorí pod hlavičkou "analytikov a poradcov" podnietili diskusie dokonca aj medzi poslancami v britskom parlamente, či sa majú financovať z verejných zdrojov výskumy o stravovacích zvykoch a postoji k jedlu ako "systéme komunikácie".
Mary Douglas napriek krehkému a elegantnému vzhľadu patrila k polemickým a ostrým osobnostiam a jej devastujúca obhajoba umlčala napokon aj tých najkrikľavejších. Teda pôvodný signál na útok, vyjadrený tiulkom z The Times Literary Supplement - "Nastal čas zvrhnúť Mary Douglas z piedestálu" - sa minul účinkom a na piedestáli zostala, čo mnohí jej antropologickí kolegovia neradi videli a ťažko znášali.
Starý zákon a literatúra
Po návrate do Británie v polovici 80-tych rokov sa venovala najmä antropologickej interpretácii Starého zákona: na túto tému napísala tri knihy. Spôsob, ako dokáže prepojiť poznatky o sociálnych inštitúciách so štruktúrou a kompozíciou posvätných textov, je výnimočný a neopakovateľný. Jej poslednou knihou bolo dielo Thinking in Circles: An Essay on Ring Composition (2007), v ktorom analyzuje kompozíciu niektorých klasických i moderných literárnych diel a ukazuje, že nepochopenie ich zvláštnej kruhovej štruktúry a lineárne čítanie vedie k ich vytrácaniu sa zo všeobecného povedomia.
Posledná pocta
Keď bol 30. decembra 2006 uverejnený kráľovský zoznam držiteľov najvyššieho britského vyznamenania, Radu britského impéria, na tomto zozname bolo aj meno Mary Douglas, a to v druhom najvyššom stupni, Dame Commander, spojenom s povýšením do šľachtického stavu. Mary Douglas však už dávno bola dámou ducha a poznania aj bez oficiálneho titulu.
Martin Kanovský
* 25. 3. 1921 - > 16. 5. 2007
n Počas 2. svetovej vojny študovala filozofiu, politológiu a ekonómiu
Etnografické terénne výskumy v rokoch 1949-51 a 1953 u Leleov v Kongu
n Vychádza jej najslávnejšia kniha, Purity and Danger (1966) s podtitulom "Analýza pojmov znečistenie a tabu"
n V roku 1977 sa presťahovala do USA a s Baronom Isherwoodom napísala základné dielo ekonomickej antropológie The World of Goods (1979)
n V 80. rokov sa venovala najmä antropologickej interpretácii Starého zákona
n Rad britského impéria - 30. december 2006
