V záhrade neraz potrebujeme vykopať menšiu jamu, pričom by bolo dobré, keby mala kolmé okraje. Tak sa dajú sadiť aj ríbezľové štepy či niektoré trváce kvety. Jamy s kolmými okrajmi potrebujeme aj pri betónovaní stĺpikov oplotenia, rozličných betónových pätiek pod pergoly alebo terasy.
S rýľom, lopatou či iným bežným nástrojom je technicky náročné vykopať jamu, kde nebudeme musieť vyberať zbytočne veľa zeme. Navyše, priveľká jama "zhltne" priveľa betónu a tým sa betónovanie aj dvojnásobne predraží bez adekvátneho zvýšenia pevnosti zabetónovaného prvku v pôde. Okrem toho, je ťažké vykopanú pôdu z väčšej hĺbky vyberať, ani praktická motyka nie je všemocná.
Vrták do pôdy je šikovný nástroj, ktorý síce nepoužijeme počas roka pričasto, ale neraz je nenahraditeľný. Otáčaním rukovätí ho zavŕtavame do pôdy a po jednej - dvoch otáčkach vyťahujeme kolmo hore, aby sme kyprú pôdu vysypali.
Počet otáčok závisí od zloženia a stavu pôdy. Ťažšie sa nám bude dvíhať mokrá, ílovitá a utlačená zemina, ľahšie kyprá, suchšia, piesčitá. Prekážkami v inak plynulom vŕtaní môžu byť korene drevín, ktoré treba na dvoch miestach preseknúť, alebo väčšie kamene. Tie treba pred ďalším vŕtaním vybrať, preto vrták nie je veľmi vhodný do kamenistého či skalnatého podložia.
Vrták urobíme zo štyroch častí. Z dvoch rúr, najlepšie hrubostenných (aspoň jednocólových) urobíme zvislú a vodorovnú časť. Zvislá, 70 - 90 cm dlhá časť, bude určovať výšku vrtáka, na jej vrchole privarená do písmena T 60 - 70 cm dlhá druhá, rovnako hrubá rúra bude rukoväťou, ktorou budeme točiť.
Pripravíme si oceľový kruh hrubý aspoň 10 mm s priemerom asi 25 - 30 cm, podľa toho, aké diery potrebujeme najčastejšie vŕtať. Kruh však prerežeme uhlovou brúskou s tenším kotúčom z jednej strany obvodu až po stred. Oddelené časti ťažkým kladivom vyhneme od seba.
Ak by sme stáli za kruhom tak, že by prerezaná časť bola kolmo pred nami, treba ľavú časť sklepať dolu a pravú vyhnúť opačne hore. Potom sa bude vrták zavŕtavať do pôdy v smere hodinových ručičiek. Na vonkajšej strane oceľového oblúka by mali byť obe časti vzdialené od seba približne 30 - 40 mm podľa priemeru kotúča. Prerezané a vyklepané strany obe rovnako z vrchnej strany uhlovou brúskou s hrubším zarovnávacím kotúčom na kov zabrúsime asi v 45 stupňovom uhle, aby lepšie rezali vŕtanú pôdu.
Do spodnej časti zvislej rúry potom privaríme upravený kruh - samotný vrták - a do spodnej strany kruhu navaríme kolmo asi 20 cm dlhý hrot z oceľovej tyčoviny. Tú si vopred upravíme do hrotu vyklepaním alebo zrezaním uhlovou brúskou. V hornej hrubšej časti by mal byť hrot hrubý aspoň 20 - 25 mm.
Po dokonalom zvarení a obrúsení nežiaducich nerovností hrotom zabodneme vrták do miesta, kde predpokladáme stred diery. Pri vŕtaní nám bude hrot určovať sklon.
(st)
Kresba - autor
