Vzhľadom pripomínajúce černice, ale sú sladšie a šťavnatejšie. V pravom zmysle slova nie je moruša plod, ale plodstvo drobných kôstkovičiek na spoločnom dužinatom vretene. Poznáme moruše biele (tie sa používajú pri výrobe hodvábu na kŕmenie húseníc priadky morušovej), červené a čierne. Po nemecky sa moruša povie maulbeere, po španielsky moral, po anglicky mulberry. Pôvod slova naskôr pochádza z latinského meros, čiže diel, časť.

Pôvod

Pôvod presne určený nie je, ale predpokladá sa, že pochádza z Ázie, dnešného Iránu. Známa bola už v stredoveku Egypťanom i Rimanom. V Európe sa rozšírila asi v šiestom storočí. Bielej moruši sa dáva za pôvod Čína a mohutné rozšírenie v Európe spadá až do 16. storočia, a to vďaka hodvábu, v našom regióne vďaka Márii Terézie. Tak ako sa biela moruša používala na hodváb, červená sa pestovala na ovocie, ktorým sa farbili látky a z plodov sa vyrábalo víno. Červený morušovník však pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa kultivuje viac ako 200 rokov.

Použitie

Plody moruše sa konzumujú čerstvé, použitie nájdu vo všetkých sladkých múčnikoch, ale šťava červenej a čiernej moruše sa tiež používa na farbenie vína. Veľmi lahodný je mušt z plodov bielej moruše s chuťou medu. Z moruší sa dajú robiť džemy, kompóty, sirupy i vína. Plody sa tiež dajú sušiť a používajú sa ako náhrada cukru. Kedysi sa sušené plody mleli na múku a tá sa pridávala do cesta. Podľa ľudovej medicíny sa plody moruše používali proti bolesti hrdla a sú im pripisované tráviace účinky, narkotické a antibiotické. Listy moruše čiernej sa používajú na reguláciu hladiny krvného cukru, teda pri cukrovke a pri chorobe slinivky brušnej (pankreasu). Listy obsahujú veľa uhličitanu vápenatého, adenín (dôležitá zložka bunečného jadra) glukózu, minerálne soli, triesloviny a iné.

Pestovanie

Moruša je teplomilná drevina, odolná proti suchu i mrazu a nie je náročná na kvalitu pôdy. Moruše vysadené v dobrých pôdach južného Slovenska pri väčších mrazoch vymŕzajú, no dreviny vysadené na pôdach vo vyššej nadmorskej výške majú pomalší prírastok hmoty, ale sú húževnatejšie a lepšie znášajú mrazy. Moruše začínajú dobre rodiť v štvrtom roku po dobrom zakorenení. Rozmnožujú sa niekoľkými spôsobmi. Napríklad naštepením na morušu bielu, alebo sa množia ponorom, teda z materskej dreviny sa spodná halúzka zasype zemou, ktorá sa neskôr zakorení.

Vzhľad

Dospelé stromy dosahujú výšku 10 - 12 metrov a šírku do 8 metrov. Dožívajú sa až 200 rokov. Nádherné exempláre možno vidieť v okolí Pukanca na úpätí Štiavnických vrchov. Listy sú opadavé, veľké 8 - 20 cm, troj- až päťlaločné. Rímsky prírodovedec Gaius Plinius Secundus vo svojom diele História prírody napísal o moruši, že je jedným z najmúdrejších stromov. A to preto, lebo pučí oneskorene, až v polovici apríla a kvitne až v máji. Najprv kvitnú samičie, potom samčie a opäť samičie kvety. Opeľuje sa pomocou vetra a plody dáva od júna do júla. Najväčšie plody má moruša trnavská. Majú dĺžku priemerne 3 - 4 cm a šírku asi 2 cm. Plodí až do augusta, preto sa u nás s obľubou vysádza. Dužina má karmínovo červenú farbu, sladkokyslú chuť a je dosť aromatická. Šťava veľmi farbí. Plody obsahujú 78 percent vody, asi 15 percent cukru, organické kyseliny a minerálne látky. Tiež vitamíny skupiny C, B a E.

Maliny

Úžasné letné sladkokyslé červené ovocie sa vždy s pôžitkom rozplynie v ústach. Rastie po celom miernom pásme a dozrieva od júna až do obdobia mrazov. Poznáme raz rodiace a stále rodiace kríky dosahujúce až 2 metre. Maliny obsahujú celú škálu látok s priaznivými účinkami na náš organizmus. Sú zdrojom vitamínu C, B a provitamínu A, mangánu a riboflavínu (dôležitého pre dobrý stav kože, očí a funkcií srdca, má tiež vplyv na metabolizmus cukrov, tukov a aminokyselín), kyselinu listovú, niacín, horčík, draslík, meď a vlákninu. Maliny obsahujú až o 50 percent viac antioxidantov ako jahody, 3-krát viac ako kiwi a 10-krát viac ako rajčiny. Maliny tiež obsahujú ellagové kyseliny, známe protizápalovými účinkami.

História

Ovocie zbierali obyvatelia Tróje už za čias Krista. Záznamy o domestifikovaní sú zo 4. storočia v písomnostiach rímskeho poľnohospodára Paadiusa a semienka malín boli objavené v rímskych pevnostiach v Británii. Preto sa predpokladá, že za rozšírením malín sú Rimania. V stredoveku sa využívali maliny na medicínske účely. No pomáhali aj pri maľovaní a výzdobe manuskriptov. Ich lahodnú chuť si dopriavali len bohatí ľudia. Kráľ Edward I. (1272 - 1307) sa zasadil o ich kultiváciu. Počas 17. storočia boli záhrady v Británii plné nových kultivarov a v 18. storočí sa rozšírili do celej Európy.

Spracovanie

Maliny sú mäkké ovocie rýchlo podliehajúce skaze. Preto je dobré spotrebovať kúpené maliny do druhého dňa, maximálne o dva dni. Pri nákupe si dajme dobrý pozor, aby medzi ovocím nebola ani jedna plesnivá malina. Maliny môžeme uskladňovať mrazením, a to tak, že čisté plody dáme do vreciek v jednej vrstve a zmrazíme. Vydržia tak až 12 mesiacov. Pokvapkané citrónovou šťavou si uchovajú aj farbu. Stratia len 50 percent vitamínu C, ale ostatné klady si udržia. Tiež ich možno sušiť ich v sušičkách alebo z nich robiť sirupy, džemy či rôsoly.

Keď dozrievajú maliny a moruše znamená to, že leto sa začalo.

Jedno aj druhé ovocie má podobnú stavbu plodu a neodolateľnú chuť. Maliny navyše vynikajú prenikavou vôňou, moruše množstvom šťavy

Recepty

Morušová šťava

15 ks čiernych moruší

500 g čiernych ríbezlí

200 g ovocného cukru

500 ml vody

Ovocie krátko omyjeme a očistené dáme pomačkané do nádoby, pridáme cukor, premiešame a krátko povaríme s 500 ml vody. Potom masu prelejeme cez gázu alebo čistú utierku a ešte horúce plníme do vysterilizovaných fliaš. Sterilizujeme na 70 oC 10 minút.

Morušová marmeláda

1 kg čiernych alebo červených moruší

500 g želírovacieho cukru 2 : 1

Šťava z dvoch citrónov

Ovocie omyjeme, pomačkáme a premiešame s želírovacím cukrom. Privedieme do varu a povaríme 3 minúty, potom pridáme šťavu z citrónov a premiešame. Plníme do sklenených nádob, ktoré po uzavretí obrátime na 5 minút hore dnom.

Morušovo-višňový kompót

500 g višní

500 g moruší

250 g želírovacieho cukru 3:1

2 dcl suchého vína

Višne umyjeme a odkôstkujeme. Moruše opláchneme. Ovocie zmiešame s vínom a cukrom. Za stáleho miešania privedieme do varu a 3 minúty povaríme za stáleho miešania. Podávame s vanilkovým krémom či pudingom. Kompót možno horúci uchovať aj v pohároch s viečkom 6 mesiacov.

Morušové víno

Zrelé moruše popučíme a necháme kvasiť 48 hodín. Vzniknutú vrstvu na povrchu občas ponoríme, aby nám zmes nezoctovatela. Nakvasenú hmotu vylisujeme cez gázu alebo plátno. V skutočnosti to nie je pravé víno, pretože sa nenechá prejsť kvasom, a preto nevydrží veľmi dlho a neobsahuje ani alkohol.

Malinové bruleé

Maliny, jahody, čučoriedky

250 g tvarohu

1 kyslá smotana 300 ml

4 PL práškového cukru

1 vrecko vanilínového cukru

5 PL ovocného cukru

6 misiek na zapekanie s priemerom asi 8 cm

Maliny, jahody a čučoriedky vložíme do zapekacích misiek. Zmiešame tvaroh, kyslú smotanu, vanilínový cukor a 3 PL cukru. Zmes nanesieme na maliny do misiek a vrch posypeme zvyšným cukrom. Misky dáme na 2 - 3 minúty pod gril, aby cukor jemne skaramelizoval. Dozdobíme malinou a lístkom medovky a podávame.

Malinovo-figová štrúdľa

250 g malín

300 g rozštvrtených fíg

lístkové cesto

150 g ovocného cukru

1 vajce na potretie

4 PL stúhanky

50 g masla

práškový cukor

Štrúdľové cesto rozvaľkáme, posypeme malinami, posekanými figami, kúskami masla a stúhankou, posypeme 150 g cukru a zvinieme. Potrieme rozšľahaným maslom a popicháme vidličkou. Upečieme do zlatohneda. Nakrájame a posypeme práškovým cukrom.

Otázka pre šéfkuchára

Ako najradšej pripravujete maliny?

"Keď mám čas (smiech), tak pripravím priateľom sneh z vaječných bielkov s cukrom, a do toho primiešam maliny. No na horúce dni mám špeciálny recept na ľahký letný dezert. Podmienkou sú však maliny."

Malinový cheesecake (syrový koláč)

12 porcií (hlboký plech na pečenie 35 x 25 cm)

500 g mascarpone

250 g jemného tvarohu

4 žĺtky

6 PL cukru

150 g malín

4 balíčky oválnych piškót (á 100 g)

400 ml vody

Žĺtky vyšľaháme na pare so 4 PL cukru do krémova a necháme vychladnúť. Potom ručne metličkou jemne vmiešame mascarpone a tvaroh. Vzniknutú masu si rozdelíme na polovice. Do hrnčeka s vodou dáme maliny, 2 PL cukru a privedieme do varu. Do teplého sirupu ponárame piškóty a hneď ukladáme na plech. Zalejeme polovicou krému, pridáme scedené maliny a dáme druhú vrstvu piškót ako v predchádzajúcom postupe. Opäť prekryjeme druhou polovicou krému. Dáme na 4 - 5 hodín do chladničky stuhnúť, potom rozrežeme na 12 častí a podávame ozdobené malinami, medovkovým lístkom a posypané práškovým cukrom.