Rešpektovaný gitarista, skladateľ a aranžér Andrej Šeban sa dostal počas svojej hudobníckej dráhy ďaleko, zdá sa, že opustil popové územie a zamieril do oveľa komplikovanejších štruktúr. Spoluprácu s Richardom Müllerom na albume Druhá doba však aj on považuje za veľmi dôležitú. Prvýkrát s niekým hudobne pripravil album len vo dvojici.
Ako ste pripravovali a nahrávali album Druhá doba?
Emila Frátrika mi predstavil Richard, potom sme skúšali nielen vo VUS-e, ale aj u Emila doma v paneláku. S Richardom sme tie veci pripravili, ale potom si nepamätám, že by sme skúšali s ním. Nahrávať sme začali hneď, ako sme skončili vojnu. Dostali sme na to veľkorysých päť týždňov, čo bolo vtedy nevídané, lebo kapely väčšinou nahrávali štyri týždne. Malý problém bol, že od ôsmej ráno do tretej poobede, ráno to bolo dosť napínavé.
Pamätáte si váš vtedajší pocit z toho všetkého?
Veľmi sme sa zabávali a napĺňalo nás to, boli sme v tom až po uši. Cítil som ako veľkú vzpruhu, že som po Demikáte našiel človeka, s ktorým som bol schopný takto spolupracovať.
A čo koncerty?
Začali sme ich hrať hneď po nahratí albumu. Veľkou oporou bol klávesista Svaťo Juřík. Naživo hral ľavou rukou basové linky, klávesy a ešte aj spieval, tak robil za troch - a na úrovni.
Keby ste mali uviesť zopár životných spoluprác, bola by toto jedna z nich?
Určite, bolo to veľmi silné, robili sme to veľmi poctivo.
Kde sa vytratila tá čistá energia? Niektoré jazyky hovoria, že Richardovi sa zdalo, že Druhá doba sa predáva zle a chcel viac hitov.
Taká je pravda. Richard niesol ťažko, že z Bioelektrovízie sa predalo nejakých 130-tisíc nosičov a z Druhej doby iba 80. Jeho hlavnou ambíciou bolo napĺňať haly a vyhrávať hitparády a pre mňa toto nie je dôležité. Chcel, aby som písal hity, začal sledovať, čo sa deje v hudbe, aby videl, ako to robia iní. Chvíľu to ešte fungovalo na koncertoch, hrali sme ich minimálne desať mesačne. Vtedy sme ešte išli po koncerte pekne spať, aby sme boli na druhý deň čerství a vedeli dobre hrať. Postupne sme začali hrávať na playback na všelijakých Misskách a podobných akciách, a to sa mi nepáčilo. Hrať na vypnutej gitare je podľa mňa najhoršie, čo môže v hudbe byť.
