BRATISLAVA. Na sobotňajšom sneme má vyvrcholiť spor, ktorý medzi kresťanskými demokratmi trvá od vlaňajších neúspešných volieb. Delegáti názor vyjadria hlasovaním o predsedovi.
Súčasný predseda Pavol Hrušovský mierne vedie, jeho najsilnejší protikandidát Vladimír Palko však môže prekvapiť. Rozhodovať sa môže do poslednej chvíle pred hlasovaním.
Slušný súboj
Stačí si spomenúť na nedávnu voľbu predsedu SMK, kde verejnosťou obľúbeného Bélu Bugára vystriedal menej pozitívne vnímaný Pál Csáky. Aj Hrušovský má väčšie sympatie u občanov ako Palko. Stranícke zmýšľanie však môže byť iné.
Súboj Palka s Hrušovským bol podľa Grigorija Mesežnikova z Inštitútu pre verejné otázky kultivovaný. Myslí si, že medzi oba tábory súperenie kandidátov nevnieslo nevraživosť.
Hrušovský pritom hovoril o mocenskom spore v hnutí. Ľuďom okolo Palka vraj išlo o to, ako bude vyzerať budúce vedenie KDH.
Palkovci hovorili, že ide o hodnotový spor. Straníckych funkcií sa vzdali po tom, ako časť predsedníctva súhlasila s tým, aby KDH išlo do koalície so Smerom. Ten nakoniec uprednostnil SNS a HZDS.
„V ten deň, keď nás odmietol Robert Fico, som sa po prvý raz hanbil za KDH. Chcem také KDH, s ktorým by som už nikdy nemusel takýto pocit prežívať.“
Na znak nesúhlasu sa Palko vzdal podpredsedníckej funkcie. S ním aj Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Pavol Minárik prestal byť predsedom poslaneckého klubu. Či sa po sneme vrátia na čelo strany, nie je isté.
Štiepenie odmietajú
Hrušovský povedal, že v prípade prehry môže byť Palko podpredsedom. Ten sa nevyjadril, či takýto post prijme.
Ak by delegáti hlasovali ako Rada KDH v máji, tak návrat Palka a jeho blízkych je nemožný. Rada do vedenia hnutia nikoho z nich nepustila.
Lipšic mal byť podpredsedom pre vnútornú politiku. Palkov človek Milan Krajniak neuspel na funkciu podpredsedu pre ekonomiku. Za podpredsedníčku pre zahraničie rada neodobrila ani europoslankyňu Annu Záborskú, ktorá Palkovu kandidatúru podporila.
Oba tábory však hovoria, že nech výsledky dopadnú akokoľvek, štiepenie v hnutí nenastane. „To nie je vážna hrozba,“ povedal Bauer.
Ústredný tajomník Pavol Abrhan hovorí, že delenie v strane nehrozí, ale jej ďalší vývoj tento spor určite poznačí.
Zakladateľ hnutia Ján Čarnogurský podporuje Palka. Myslí si, že nezhody v strane ostanú, nech sa voľba skončí akokoľvek. „Zrejme zostanú zoskupenia, ktoré budú v médiách presadzovať svoje videnie spoločenských problémov, ale vnútri hnutia s tým nebude problém,“ povedal pre ČTK.
Snem otvorí dvere
Sme otvorení, nemáme tajnosti, dáva najavo KDH. Na rozdiel od minulotýždňového snemu HZDS bude dnešné rokovanie kresťanských demokratov takmer celé verejné. Súboj o predsedu, ktorý môže byť napínavý, môžu médiá sledovať zblízka.
Novinári si vypočujú väčšinu príhovorov delegátov: zhodnotenie situácie súčasnými podpredsedami aj vystúpenia kandidátov na predsedu.
Neverejná bude len diskusia po príhovoroch podpredsedov o situácii v strane a debata o stanovách.
Rozdiel je aj v počte pozvaných hostí. HZDS nepozvalo nikoho, medzi kresťanských demokratov príde predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda aj líder SMK Pál Csáky.
Hoci voľba nového lídra je hlavnou témou snemu, pre niektorých delegátov bude dôležitejšie rokovanie o stanovách. Tak to napríklad vidí bratislavský krajský predseda Dušan Pekár. „Nejde ani tak o zmenu osoby, ako o zmenu systému. Tú vidíme najmä v zmene stanov.“
Pripomína, že májová Rada KDH zaviazala predsedníctvo, aby pripravilo návrh. Snem by mal posilniť zastúpenie regiónov v predsedníctve. Počet jeho členov by sa mal rozšíriť z 11 na 13.
Súčasný predseda Pavol Hrušovský takúto zmenu podporil. „Chceme zvýšiť možnosť aktívnejšieho zapojenia aj regiónov do najvyššej politiky.“
Na sneme sa zrejme zmení aj volebný poriadok. Prvý raz v histórii KDH budú delegáti rozhodovať o novom vedení v troch, a nie v dvoch kolách. (vev)
Príde zmena? Analytici pochybujú
Bude to prelomový snem, ozýva sa v KDH. Politickí analytici to tak nevidia, vnímajú ho ako bežný súboj o post predsedu. Výmena na čele hnutia významný posun v KDH podľa nich neprinesie.
„Tento snem bude historický. Rozhodne o hodnotách KDH,“ hovorí kandidát na predsedu Vladimír Palko.
Podporuje ho aj dlhoročný predseda hnutia Ján Čarnogurský, podľa ktorého má nový predseda symbolizovať zmeny. „Keď sa zmenili politické podmienky, v ktorých KDH pôsobí, ale nezmenil by sa predseda, strana by tým vyslala signál pokračovania v doterajšej ceste.“ Čarnogurský chce KDH ofenzívnejšie vo vyhľadávaní aktuálnych spoločenských problémov a v navrhovaní ich riešení.
Podobne zmýšľa Martin Fronc, ktorému je bližší súčasný predseda Pavol Hrušovský. „Snem bude prelomový, rozhodne o obsahu a spôsobe, ako robiť politiku hnutia.“ Aj Fronc chce, aby sa viac zameriavali na problémy ľudí a spoločnosti.
„Historický sa snem môže stať len vtedy, ak by KDH malo pred sebou iný program, ako od roku 1990 napĺňa. A myslím si, že to nemá, lebo to by Vladimír Palko musel ohlasovať revolučnú zmenu,“ hovorí Pavel Haulík z agentúry MVK. Vyjadrenia členov o prelome sú podľa neho príliš silné.
Nejde o súboj hodnôt
Tábory oboch kandidátov síce snem vnímajú ako súboj hodnôt, politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že výrazné rozdiely medzi Palkom a Hrušovským neexistujú. „Hoci to obe strany nepriznávajú, nejde o ponuku odlišných vízií.“
Ako zásadný rozdiel nevníma ani to, že Hrušovského krídlo bolo ochotné ísť do koalície so Smerom, zatiaľ čo palkovci to odmietali. Podľa Mesežnikova je to dnes už irelevantná otázka. Analytik pripomína, že kresťanskodemokratická politika na Slovensku má svoje hranice. „Tie sú menej dané osobnostným faktorom, ako skôr hodnotovou orientáciou obyvateľstva a programom KDH.“
Politiku víťaz nezmení
„Bez ohľadu na to, kto zvíťazí, na politiku KDH to nebude mať výrazný vplyv,“ myslí si Haulík. Základné hodnoty vyznávajú obaja kandidáti podobné, trend sa teda asi meniť neubude a hnutie zostane skôr na okraji.
„Zďaleka nie sú náznaky, že sa to zmení, a preto si nemôžu nárokovať na väčšiu úlohu v politike, ako práve na dopĺňanie možných koalícií.“
Haulík hovorí, že problémom kresťanských demokratov je, že sa uzatvorili a podporuje ich len okruh ľudí, ktorí sa riadia konzervatívnymi hodnotami. Takých je medzi voličmi maximálne 10 percent. Hnutie môže osloviť širšiu masu, ale znamenalo by to kompromis v hodnotových otázkach. A o tom prešovský snem nemá byť.
