Analýza
BRATISLAVA. Ján Langoš mal veľa nepriateľov, postojmi pred aj po roku 1989 však vzbudzoval rešpekt aj u politikov takých strán, ako je HZDS. Paradoxne to boli ľudia ako Ján Cuper, vďaka ktorým mohol v roku 2002 vzniknúť ústav v jeho dnešnej podobe. Vtedajšie vládne strany SDĽ a SOP sa totiž väčšinovo zdržali hlasovania.
Po minuloročných voľbách sa toho však veľa zmenilo. Aj HZDS sa v spolku so stranami, ktoré viac či menej otvorene sympatizujú s ľudáckym (SNS), respektíve komunistickým režimom (Smer), podieľalo na spochybňovaní ústavu a jeho činnosti.
Poslanec Rafaj z SNS dokonca po jednej z neúspešných volieb predsedu ÚPN pohrozil: buď rozdelíme agendu ústavu medzi iné inštitúcie (SAV, ministerstvo vnútra), „zeefektívnime“ jeho činnosť (rozumej prepustíme nepohodlných), alebo zmeníme (oklieštime) zákon. Inými slovami, spravíme z neho úrad, ktorý stratí zmysel.
ÚPN rokoval s agentom
Ani jedna z možností sa síce zatiaľ nenaplnila, s príchodom nominanta SNS Ivana Petranského sa však ústav otriasa v základoch. Nový šéf ÚPN totiž podnikol krok, ku ktorému by sa zrejme Langoš nikdy neznížil: rokoval s politikom Rafajom a arcibiskupom Sokolom (evidovaný ako agent ŠtB). Spoločne hľadali spôsob, ako zaviazať ÚPN, aby zverejňoval len dokumenty, o ktorých sa preukáže, že sú pravdivé. Je zrejmé, že v takom prípade sa môže ústav pokojne rozpustiť.
Neskôr síce Petranský zachraňoval situáciu slovami, že sa „nijako nezníži v súčasnosti stanovený rozsah zverejňovaných informácií“, no Sokolova účasť na rokovaní vzbudzuje oprávnené pochybnosti.
Obavy
Druhým varovným signálom je odchod najbližšieho Langošovho spolupracovníka Miroslava Lehkého. „Petranský koná za naším chrbtom, nikto nevie, čo a ako chce zmeniť. Ak otvoríte zákon, obávam sa, že to znamená koniec ústavu,“ povedal Lehký SME. Jeho odchod navyše nemusí byť posledný: po letných prázdninách zrejme ústav opustia ďalší ľudia, ktorí boli úzko spätí s Langošovým odkazom.
Navonok sa ÚPN po Langošovej smrti nijako nezmenil. Zverejnil príslušníkov kontrarozviedky, nasledovať by mali arizátori židovského majetku. Pri inštitúciách ako ÚPN je však mimoriadne dôležité, kto stojí na ich čele. Novému šéfovi ústavu kritici vyčítajú chýbajúce skúsenosti, odvahu a schopnosť odolať politickým tlakom. Petranský mal včera pravdu, keď povedal, že „pre inštitúciu, ktorú Langoš viedol, znamenal jeho odchod veľkú stratu“.
