BRATISLAVA. Ľudí, ktorí sú ohrození chudobou na Slovensku, ubudlo. Podľa posledného zisťovania Štatistického úradu sa v roku 2005 v riziku chudoby nachádzalo 11,6 percenta ľudí. Rok predtým to bolo vyše 13 percent. „Medzi najviac ohrozené skupiny patria deti do 15 rokov,“ povedala Ľudmila Ivančíková z odboru štatistiky obyvateľstva. Pod hranicou chudoby sa nachádzajú tie domácnosti, ktorých príjem na člena je menší ako 6395 korún.
Penzisti sa nemajú najhoršie
Najmenej ohrození sú ľudia od 50 do 64 rokov. Druhou najmenej ohrozenou skupinou sú obyvatelia nad 65 rokov, teda tí, ktorým vláda v SPP vybavila 50-korunovú mesačnú zľavu na plyn na kúrenie a ohrev vody. Na porovnanie, medzi rodinami s troma deťmi je chudobou ohrozených trojnásobne väčší počet domácností ako v prípade manželských dôchodcovských párov.
„Vysoký rast priniesol so sebou zamestnanosť, prácu si našli najmä ľudia z nižších príjmových skupín,“ vysvetlil ekonóm ING Bank Ján Tóth dôvod, prečo podľa neho chudoba u nás klesla. Za poklesom chudoby vidí aj to, že exminister práce Ľudovít Kaník „zaviedol taký systém sociálnych dávok, kde sa viac oplatí pracovať, ako sedieť doma a čakať na štátnu podporu“.
Prieskum, ktorý je porovnateľný aj s inými štátmi EÚ, znovu potvrdil, že Slovensko nepatrí v únii medzi štáty s najväčšou chudobou. Ešte v roku 2003 národný prieskum Štatistického úradu, ktorý však nevychádzal z medzinárodnej metodiky, hovoril, že chudobou je u nás ohrozených až 20 percent ľudí. „Toto číslo sa veľmi zneužívalo v politickom boji napriek tomu, že úrad upozorňoval, že nie je porovnateľné s inými krajinami, lebo nebolo založené na dostatočne kvalitných dátach a úrad to robil po prvýkrát,“ povedal Tóth. Prieskumu sa vtedy chytil najmä Robert Fico. Používal ho ako argument, že reformy Dzurindovej vlády pomohli bohatým a uškodili chudobným.
Najchudobnejší je Prešov
Najnovšie čísla však dokazujú, že po reformách sa chudoba na Slovensku znížila. „Prieskum zachytáva situáciu z roku 2005, teda tesne po reformách a je paradoxné, že nezaznamenáva nárast, ale pokles chudoby, čo svedčí o tom, že reformy neboli namierené proti chudobným,“ povedal Tóth.
Prieskum potvrdil fakt, že sa mierne zvýšili rozdiely medzi bohatými a chudobnými, ale aj to, že rastú nielen príjmy bohatých, ale aj chudobných. Najmenšie príjmy mali domácnosti v Prešovskom, najvyššie v Bratislavskom kraji. Desať percent najchudobnejších domácností malo v Prešove príjmy do 5300 korún, v Bratislave to bolo 6800 korún. Väčšie rozdiely sú medzi bohatými. Desatina najbohatších domácností inkasovala v Bratislave na osobu vyše 28-tisíc korún, v Prešove to bolo o 13-tisíc menej. Priemer za Slovensko hovorí, že horných desať percent domácností malo na osobu príjem nad 18-tisíc.
Kto je ohrozený
Podľa prieskumu EU SILC je chudobou ohrozená domácnosť, ak príjem jej člena je v priemere nižší ako 60 percent mediánu. Ten rozdeľuje príjmy domácností na dve rovnaké skupiny. V roku 2005 to bolo 10 387 korún. Polovica domácností tak mala priemerný príjem na člena vyšší, druhá polovica nižší. Chudobou je podľa tejto metodiky ohrozená domácnosť, ktorej príjem na člena je nižší ako 60 percent mediánu. To bolo 6395 korún.
Miera rizika chudoby a hranica rizika chudoby závisia od príjmového rozdelenia v danej krajine, preto byť chudobným v rôznych krajinách v rámci Európy znamená dosahovať rozdielnu životnú úroveň. Hranica rizika chudoby na Slovensku vyjadrená v parite kúpnej sily sa oproti roku 2004 zvýšila, čo znamená, že sa zvýšila životná úroveň ľudí nachádzajúcich sa na hranici rizika chudoby.
(ľja)
