Daniela Ostatníková, prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, raz v rádiu počula rozprávať Jolanu Laznibatovú o úspechoch pri zriadení experimentálnych tried pre nadané deti. Dostala vtedy nápad urobiť výskum biomedicínskych charakteristík nadaných detí.

"Keď som študovala medicínu, často som sa zamýšľala nad tým, aké rozdiely sú medzi študentmi matematicko-fyzikálneho zamerania a študentmi filozofických smerov. Presvedčila som sa, že nielenže inak myslia, ale sa aj inak správajú a často majú aj inú fyziognómiu. Počas postgraduálneho doktorandského štúdia na Lekárskej fakulte UK sa mi dostali do rúk publikácie o rozdielnych kognitívnych schopnostiach aj antropometrických charakteristikách ľudí oboch pohlaví vo vzťahu k testosterónu ako hlavnému predstaviteľovi mužských pohlavných hormónov. Tento výskum sme začali rozvíjať na lekárskej fakulte v deväťdesiatych rokoch, hovorí docentka Ostatníková."

Kým začali vyšetrovať testosterón u nadaných detí, museli vymyslieť metodiku na meranie voľného testosterónu v slinách, aby šesťročné deti, ktoré vyšetrovali, neboli zbytočne stresované odbermi krvi.

"Po šiestich rokoch sme mali vyšetrené hladiny testosterónu u predpubertálnych detí od 6 do 9 rokov. Vyšetrili sme im hladinu testosterónu a prišli sme k unikátnym výsledkom. Nadané deti mali počas predpubertálneho obdobia nižšie hladiny testosterónu ako deti bežnej populácie. Keď sme deti rozdelili podľa pohlavia, zistili sme, že sa tieto rozdiely týkajú len chlapcov."

U nadaných chlapcov zaznamenali aj vyšší výskyt alergie. Nadané deti oboch pohlaví sú menej pravoruké, pri rôznych motorických aktivitách používajú skôr rovnocenne obe ruky. (ik)